Lk 1,1-25

Zachariáš a Alžbeta. Manželia, ktorí nemali potomstvo. Bol to znak, že ich Boh nepožehnal? Ľudia si mysleli že áno. Ale Boh mal iný plán. V starobe počali a porodili syna. Syna, ktorý zvestoval požehnanie celého Izraela. On "pôjde s Eliášovým duchom..." Spása sa priblížila. A Ján má byť poslom Mesiáša, Ján má byť Eliášom, ktorý príde, Ján má "pripraviť Pánovi dokonalý ľud." 

Možno aj nám sa niekedy zdá, že Pán mešká so svojim prisľúbením. Že nás nepožehnáva. Že sme snáď v nemilosti, keď nedostávame to, o čo prosíme... Ale to je lož pokušiteľa. Pán miluje každého z nás! A každého túži požehnať najviac ako sa dá! Možno len v tomto čase musíme prestáť nejakú stratu a utrpenie - a o to viac dostaneme v "pravý čas". O to väčšie požehnanie, o to hodnotnejší dar. Pravý, taký, aký si snáď teraz ani nevieme predstaviť. 

Ako Alžbeta a Zachariáš. 

Téma vďačnosti: 
Hľadajme dnes DARY, V KTORÉ SME už ani NEDÚFALI a poďakujme za ne Pánovi. 

Praktická činnosť: 
Zachariáš (keďže neuveril anjelovi) musel mlčať niekoľko mesiacov, kým sa Ján nenarodil. To by bolo pre nás pridlho. Skauti držia bobríka mlčania jeden deň. Aj to by bolo asi pre väčšinu z nás nesplniteľné (zvlášť v sobotu pred Vianocami). Ale nejakú hodinku, alebo aspoň 20 minút by sa dalo zvládnuť, nie? Ak do toho zapojíte celú rodinu a budete sa dorozumievať len písomne, mohlo by to byť aj celkom zaujímavé a zábavné. Čo myslíte, skúsite?

Nech sa vám darí! A veľa vyplnených túžob - aj keď možno neskôr, ako čakáte, ale o to vzácnejším a hodnotnejším spôsobom. Boh vás žehnaj! 
Eva Letitia.