Moje svedectvo o tom ako sa krásne Ježiš o nás stará,naše obrátenie na cestu k nášmu Pánovi.A naša cesta Anglickom,odolávaní prekážkam a krásnymi požehnaniami :)
Narodila som sa 13.9.1985 v Trnave.Do rodiny milujúcich rodičov.Som najstaršia zo súrodencov.Myslím si,že moje detsvo bolo do 12 rokov prekrásne.Mali sme vlastný byt,auto a ja som mala s mojím o dva roky mladším bračekom izbičku so všetými hračkami,knižkami,mali sme proste naše malé kráľovstvo.A veľa kamarátov na sídlisku.Všetko bolo bezprobémové.Až kým som nemala 12 rokov.Tatino si ma zobral na kolená a povedal,že sa musíme vysťahovať.Že prehral náš byt na automatoch a nemal na zaplatenie nájomných.Mamina mu dôverovala tak to brala nejako tak normálne keď sa tri mesiace vyhováral,že nemá dôkaz o zaplatení...tak prišiel 28.11. a ja som si do svojho denníka napísala,že som smutná...Mali sme šťastie v nešťastí.Išli sme bývať z veľkého bytu do 1.izbového bytu mojej babičky.Tá aj tak býva v Ružomberku.To,že sme sa presťahovali mi až tak nevadilo.Spávala som v kuchyni na zemi s bratom.Ale,boli sme ako rodina veľmi šťastný.Rodičia sa ľúbili a boli vtedy pokorný.Nechodili sme do kostola od malička.A Bohu sme sa nikdy nerozprávali.A ja som o ňom skoro vôbec nevedela.Ale,napriek tomu Ježiš zariadil to,že ma po ukončení ZŠ vzali na Cirkevnú zdravotnú školu v BA.No ešte predtým sa moja maminka dozvedela,že čaká bábätko.Ešte vtedy bolo všetko dobré.Žili sme skromne a ja som bola šťastná.Potom sa narodil moj malý braček.Ach,bolo to nádherné obdobie.Dokonca sa mu stala krstnou mamou ( pán dekan odsúhlasil mojich rodičov túto prosbu ). No ako mal braček 4 týždne náhle sa dostal do nemocnice,kde bol súrne operovaný.Napriek tomu,sme stále o Bohu nerozprávali.Aj keď teraz viem,že ho záchránil náš Pán.Po príchode z nemocnice to začalo ísť dole kopcom s mojími rodičmi...Hádky,mamin plač a otcove odchody...Mamin pokus o samovraždu.Potom otcov pokus.V deň vianoc sa prišiel rozlúčiť,že ide skočiť pod vlak.Mala som 13rokov a vedľa seba dvoch bratov.Jeden mal 11 a druhý pár mesiacov.Plakali sme strašné a oco odišiel.No ja s 11 ročným bratom sme ho namiesto vianočnej večere hľadali vonku po sídlisku a krčmách.Našli sme ho v pivnici s drôtom na krku,samovražda nevyšla.Ani ďaľšie dve nasledujúce.Vďaka Ježišovi.No aj tak otec odišiel na rok preč.Vôbec sa nám neozýval.No po roku prišiel a pomalinky sa nám svojou láskou približoval :) No prišlo moje zlé obdobie.Po SZŠ som otehotnela neplánovane.Napriek tomu,že som čo to vedela o čistote,hriechu,ale v kostole s rodičmi som bola tak 3x za život a doma sme sa o Bohu nerozprávali.Ako som sa dozvedela,že čakám bábätko,bola som zmetená.Mama plakala,nadávala mi...Kedže som ju milovala,brala som neočakávané tehotenstvo za koniec sveta.Na interupciu mi peniaze poslala babka.Ale,bolo neskoro,našťastie.Nejako som sa nevedela prejaviť a povedať čo cítim,bola som ako bábka bez názoru.Môj pokus o samovraždu nevyšiel.Tak sa moja dcérka narodila.Mama sa upokojila a začala sa správať normálne.Žila som s malej otcom.Mala som ho rada,ale nevedela som čo je to milovať čistou láskou.Pobrala som veľa dlhou,žila v 2.generačnom dome s rodičmi,bratmi.Vždy keď som zobrala úver,pôžičku vtedy sme si veľmi rozumeli.Ale,potom už nie.Do toho som stala závislá na návykových liekoch.Kedže som pracovala v psych.ústave ako zdravotná sestra mala som ku nim stály prístup.Bol to kolobeh hriechu dookola.No Boha som ignorovala.Raz som išla na internetovú zoznamku.Napísal mi jeden mladý človek:) Terajší môj milovaný manžel Miško:) Písali sme si častejšie a ja som žila dvojitý život.Jeden doma a jeden pri nete.Malej otca som si vzala na úrade za manžela.Som si myslela,že je to manželstvo.Našťastie to nebolo v kostole.Čím dlhšie som bola ne nete ,tým viac som milovala človeka za ním.Miška :) Prišlo prvé stretnutie.Druhé.Vyznanie lásky.A moje otázky a jeho čo s tým.On pracoval v UK.Ja na Slovensku.On slobodný,ja vo vzťahu.On bez detí,ja s dcérkou.Ja dlhy,on bez dlhov. Ale,v Bohu je všetko možné :) Môj dvojitý život zatiaľ stále fungoval.Až pol roku po našej internetovej láske,môj manžel Miško zahlásil,že bez Boha to nepôjde.Ja som nechápala.Začal mi posielať Maroša Kuffu,veľa sa za mňa modlil.Môj manžel zažil ako to opisuje obrátenie zo dňa na deň.Ježiš sa ho dotkol jeho láskou a môj manžel zostal ako vymenený...Ale,ja som stále bola v hriechu klamstva,dlhov,liekov...Ale,začala som sa modliť,počúvať,chodiť sa porozprávať za kňazom.A veľa mi pomáhal môj terajší manžel.Rozvod prebehol bez problémov.Malej otec chcel sám odísť.Moji rodičia kričali,aj bola bitka...Zo závislosti od liekov som bola vykúpená z hodiny na hodinu.Už som viac od toho dňa ten liek nevzala.Manžel bol trpezlivý,veľmi mi pomáhal.Po rozvode prišla na radu moja generačná spoveď.Po 10 rokoch.Ten pocit bol neopísateľný.Ja som sa v tom momente zamilovala do Ježiša.Túžila som o ňom spievať,rozprávať,hlásať jeho lásku.Pár mesiacov na to,som odišla do UK za mojím terajším manželom.Aj s dcérou.Rodičia sa presťahovali do iného podnájmu.Prišla som do UK,vďaka Ježišovi som našla prácu.Mala som 0% angličtinu.Ale,aj tak ma vzali.Nechápem ako to je možné :) Vďaka Ježišovi.O rok sme sa s manželom vzali ( Po každodenných modlitbách,sedeniach u kňaza sme žili v čistote) Svadba bola prekvapením pre každého.Jeho mama ma videla prvý krát až v deň svadby.Vravela,že také ako som ja,nie sú hodné pozdravenia...Moji rodičia boli nakoniec šťastný,že sme sa vzali.Ja som stále a aj stále o Bohu rozprávam aj rodičom a aj bratom.Modlím sa za ich obrátenie.A verím,verím,že raz pôjdeme do toho kostola spolu.Mlj najväčší sen.Môj 9000 e dlh sme splatili za rok.Wau :) A do toho sme za našporené peniaze kúpili malú novostavbu v Zlatých Moravciach.Nemáme žiadne dlhy,ale máme vlastnú strechu nad hlavou.Od nášho prvého písania s manželom prešli skoro 4 roky.Od svadby rok a mesiac :) A my sme vďaka Ježišovi toľko dokázali a ja chcem svetu vykričať,kto nám zachránil život.Koho tak veľmi milujem a komu som vďačná za život.Modlím sa s manželom a dcérou každodenný ruženec.Čítame Božie slovo,ale je to aj tak strašne málo.Preto po dúfame čoskorom návrate na Slovensko,túžime navštevovať Sväté omše každodenne.Veľmi túžime po spoločenstve.Dcéra zbožňuje manžela a on ju.Oslovujú sa dcéra a otec.Jej skutožný otec ju nechce vidieť.Vlastne to bolo tak vždy...Aj keď sme žili spolu vtedy dávno ako rodina...Ale,teraz sme prešťastný.Dcérka vďaka znameniam navštevuje Katolícku školu v Anglicku.Mojím svedectvom chcem len poďakovať Bohu a ukázať aký skvelý je náš Pán... PS: Hádam nám výjde vrátenie sa na Slovensko v marci 2013 :) Amen