« Späť

Prebieha duchovná vojna ?!?

Prebieha duchovná vojna ?!?

Už je to takmer rok, čo sa začala krížová cesta ľudstva. Ale nie len ľudstva, no zdá sa aj Cirkvi a nášho duchovného života. Postupne sa začali obmedzovať sväté omše na celom svete. Z eucharistie sa stal "podpultový tovar", o ktorého prijímaní sa začalo diskutovať. Kedy, komu a za akých podmienok. Prerušili a obmedzili sa duchovné púte, odpustové slávnosti. Na rôznych pútnickych miestach ako by sa svet zastavil. Milóny pútnikov vystriedali prázdne vrchy. Svätá spoveď sa tiež postupne dostala na kraj a je ponúkaná len tým, ktorí si vraj vedia dobre naplánovať svoju smrť. Aj u nás ako keby udalosti boli veľmi symbolické. 1. vlna vírusu prišla na najväčší kresťanský sviatok - na Veľkú Noc. Druhá dorazila pred ďalšou veľkou udalosťou - Sviatkom všetkých svätých a na pamiatku zasnulých. Tredia vlna sa očakáva, ako inak pred narodením Krista. Je zaujímavé ako ten vírus reaguje na najväčšie kresťanské sviatky. Nech si každý sám položí otázku. Sú tieto udaosti, čisto náhodné a vyvolal ich 1 netopier alebo tieto udalosti spôsobila väčšia sila - sila temna ?

Myslím si, že všetko to, čo tu teraz vidíme je jedna VEĽKÁ DUCHOVNÁ VOJNA. Zlo dostáva reálne kontúry a jeho cieľ je jasný. Zničiť protivníka. A kto je protivníkom zlých duchov a jeho veliteľa ? Je to Ježiš Kristus (v eucharistii) a jeho deti (teda my všetci - Cirkev). Je zbytočné opisovať čo sa deje. Každý sám vidí a vníma to, čo sa deje v jeho okolí, v rodine, na pracovisku, na ulici, v médiách, na internete...hádky, sváry, nepokoje, rozkoly, klamstvo, strach, násilie - teda ZLO v akejkoľvek podobe.

Mnoho ľudí si dáva otázku: "Ako z toho von?". Avšak nie som istý, či je táto otázka správne postavená. Skôr by sme sa mali pýtať seba a Boha: Čo nám má táto situácia povedať ? Čo nám chceš Bože cez tieto udalosti povedať, naznačiť ? Čo máme robiť Pane ? Čo konkrétne odo mňa žiadaš Pane v teto situácii?". My sa domnievame, že našou úlohou a cieľom je "dostať sa von" z tejo situácie. Poraziť pandémiu. Ale pandémia je len udalosť, ktorej príčina môže tkvieť niekde úplne inde. Ak nás bolí chrbtica,  môže to vyvolávať impulz, ktorý prichádza z hlavy, z mozgu. A tak aj v našom svete, pokiaľ je choré srdce človeka, prejaví sa to aj na svete v ktorom je srdce ukotvené. Boh však žiada možno niečo iné, ako len cestu von. Možno žiada práve uzdravenie srdca. Zbavenie pravej príčiny vonkajších udalostí. Spomeňme si na akúkoľvek biblickú udalosť a jej hrdinu, či hrdinov. Noe, Mojžiš, Abrahám, Jakob, Jozef a i. Oni všetci boli zasadení do situácií  udalostí, ktoré by dali pomenovať ako "strašné časy". Zúrili vojny, nepokoje, bol hlad, rovnako ako dnes. A Boh im dal úlohu. A oni nevedli, čo sa stane. Dostali úlohu práve v ťažkých podmienkach. Aby zjavili SILU. Ale nie seba, ale Božiu silu. Oni sa nemodlili za to, aby odklonili udalosti do ktorých boli zasadení, ktorým museli čeliť, ale aby dostali silu prejsť týmito udalosťami spoločne s Bohom. Lebo vedeli, že iba tak je to možné. A práve aj My všetci, teraz v tejto chvíli, sa nemáme zaoberať tým, aby smenšli čo najväčšiu skratka ako z týchto udalotí uniknúť, ale ako nimi prejsť SKRZ. My nevieme, či tieto udalosti nie sú nevyhnutné, ktoré jednoducho museli prísť, aby vynikla a zjavila sa Božia sila. Ani Gedeon a jeho 300 členná armáda necúvla pred mnohopočetnou niekoľkotisícovou armádou, pretože mali strach (ale šli do boja s Bohom na čele), kde uspeli. Ani Mária sa nemodlila, aby Boh odklonil udalosti z jej života,aby ju zbavil zodpovednosti, ktorej bola vystavená a to porodť a vychovať Božieho syna a byť s ním prítomná na jeho krížovej ceste. Šla týmito udalosťami s vierou a s Bohom na čele. Žiaden muž, či žena z biblických čias, žiaden svätec, či svätica z kresťanskej histórie neutekali od úloh, do ktorých ich Boh povolal, ale čelili ním práve s Bohom. S BOHOM NA ČELE.

Dôležitejšie teda ako vonkajšie udalosti je postoj srdca. V dvadsiatotreťom žalme sú vety do ktorých nás pozýva aj dnes: "I keby som mal ísť tmavou dolinou nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou".

A tak čo teda máme robiť ? Ako premôcť zlo ?

Či chceme, či nie musíme s uvedomiť, že aj my sme súčasťou tejto vojny. Našou úlohou je vybrať si na ktorej strane bojiska chceme stáť. Na jednej strane stojí Boh a jeho anjeli, jeho a naša drahá nebeská matka Panna Mária a jej Božie deti. Cez modlitby, obety, pokánie a hlavne cez lásku sa pripájame do tejto flotily. Ak sa však púšťame do hádok, hľadáme pomoc u falošných prorokov a pozemských spasiteľov prechádzame na stranu temnoty, ktorá bojuje pozemskými, často viditeľnými a hmatateľnými zbraňami ako sú náš rozum, myšlienky, emócie, túžby, naše ego. Boh má však jedinú zbraň, ktorá je zároveň liekom a ktorá si dokáže podmaniť všetky zbrane zlého. Je to LÁSKA. Láska k Bohu a láska k svojmu blížnemu. Je to jediná hybná sila, ktorá dokáže všetko premieňať. Je to svetlo. Je to liek. Je to srdce sveta. Toho vnútorného, ktoré prebýa v nás aj toho vonkajšieho,ktoré vidíme v podobe aj prebehiajúcich udalostí. Temnota je iba nedostatok svetla. Tieto udalosti, ktorých sme teraz svedkom sú len nedostatkom svetla v ľudských srdciach. Aby sa mohla stratiť tma a zmeniť trpká chuť v spoločnosti, v našich rodinách, na pracoviskách, na ulici a vôbec všade, tak je potrebné priniesť do srdca svetlo a do života soľ. A to sadá len láskou.

Ježiš povedal svojim učeníkom: "Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia ? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svetila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Matúš 5, 13-16)

Pripaľujte si svetlo od Ježiša a svieťte ľuďom,ktorí sú pri Vás. Sviatostný život je večným ohňom z ktorého sa dá pripaľovať svetlo aj do svojho srdca. Modlitba, pokánie, obetné dary, skutky kajúcnosti sú nevyčerpateľným zdrojom svetla. Soľte dobrými skutkami a láskavými slovami. Dávajte ľuďom nádej. Ak ju budete mať Vy, rozšíri sa aj po vašom okolí. Povzdbudzujte ľudí vo svojom okolí. Ukážte im, že tento svet má nádej. A táto nádej je živá. Lebo Ježiš je živý a je s nami po všetky dni nášho života. A každý sa s ním môžeme stretnúť. Práve cez lásku. Lebo Boh je láska. Je prítomný v každom dobrom skutku, v každej obete, v každe modlibe,v odustení, prijatí toho druhého, v žehnaní, v znášaní krivdy. Je v pokore, je v láskavosti a dobrote. Žite tak, ako by tieto udalosti boli skutočne posledné časy. A tieto časy sú časy, kedy má zváťaziť láska. Toto je jediná cesta. Nie únik z týchto udalostí ako prvý náš cieľ, ale milovať Boha celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou dušou a milovať blížneho ako seba samého. Bez ohľadu na vonkajšie udalosti. A keď sa uzdraví srdce človeka uzraví sa aj vonkajší svet.

 "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho sravodlivosť a toto všetko dostanete navyše" (Matúš 6,33)

Zlý sľubuje záchranu. Sľubuje záchranu sveta. Sľubuje záchranu ľudského tela. Boh sľubuje záchranu duše človeka a večný život.  Rozhodnutie k tomu, čo z toho si vyberieš je v tvojom srdci.

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ďakujem za tento článok v blogu. Veľmi ma povzbudil. Aj ja to podobne cítim a chápem. Nech Ťa náš Dobrý Pán Boh chráni a požehnáva!
Odoslané 16.11.2020 0:08.