« Späť

Podobenstvo o dome

Podobenstvo o dome

O tom dome viem naozaj veľa. Oveľa viac, než mnohí ľudia z nášho mesta. A možno sa radím medzi tisíc ľudí, ktorí poznajú ten dom najlepšie.

 

Bývam v paneláku. Na 4. poschodí. Z kuchynského okna mám výhľad na rodinnú zástavbu nášho mesta. Je tam jeden pekný žltý dom. Má jednoduchú, ale naozajstnú červenú strechu, aké domy mávajú.

Moji susedia bývajúci na nižších poschodiach ten dom nevidia. Bránia im v tom stromy alebo iné budovy. Možno o tom dome počuli, keď som im o ňom hovoril. Snáď ho niekto spomínal v rozhovore. Sú aj takí ľudia, ktorí nikdy nešli ulicou, kde je ten dom. Vlastne ani len netušia, že je. Nevedia, že má žlté múry a nádhernú červenú strechu.  Som tak trochu hrdý na to, že ten dom poznám. Veď koľkí o ňom ani len nepočuli. A koľko rozmýšľajú o tom, ako ten dom vyzerá. A mne stačí prísť ku kuchynskému oknu, odhrnúť žaluzie a dom vidím. Kedykoľvek chcem. Dokonca aj v noci, keby som si zmyslel, môžem prísť k oknu a pozerať sa naň. Máme totiž pouličné osvetlenie.

Pár krát sa dokonca stalo, že som šiel po ulici, kde ten dom je. Videl som ho zblízka. Videl som fasádu, okolie domu so záhradou. Mohol som si detailne pozrieť, ako vyzerajú vchodové dvere alebo akú výzdobu majú na oknách.

O tom dome viem naozaj veľa. Oveľa viac, než mnohí ľudia z nášho mesta. A možno sa radím medzi tisíc ľudí, ktorí poznajú ten dom najlepšie.

A možno nie.

Nikdy som v tom dome nebol. Ešte nikdy som sa neprechádzal miestnosťami, nevidel som, ako je zariadený. Neviem, kde je obývačka, kde sú spálne, kde je kuchyňa. Neviem, akú atmosféru ten dom má. A ako sa v ňom žije. Nepoznám pohodlie, ktoré ten dom poskytuje. Netuším, ako je tam príjemne a teplo, keď je vonku zima a sychravo.  Neviem, aké to je v takom dome odpočívať či dokonca spať.

Ja o tom dome neviem nič.

Pozerám naň z nášho okna, môžem si spraviť prechádzku cez ulicu, kde je dom postavený. Všetko čo uvidím sú štyri steny a strecha. O tom dome neviem absolútne nič.

Ale jedného dňa ma tam pozvú. Vystúpim po schodoch, vkročím do predsiene. Potom sa vyzujem, zavesím kabát na vešiak a nechám sa pozvať do obývačky. Sadnem si do gauča a ten dom zažijem.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Aj v našom meste je taký Dom, ľudia chodia okolo, poznajú steny toho Domu zvonku, poznajú aj jeho dve veže so zvonom a myslia si, že sú neni pozvaní, možno by chceli zažiť tú atmosféru, ja ju poznám a poviem ti, je fantastická. Mňa tam pozval Boh cez mojich rodičov a ja zas pozývam svoje deti a každého kto o to stojí.
Odoslané 5.6.2012 10:54.