Od začiatku irackej vojny v roku 2003 a hlavne po vypuknutí sýrskej občianskej vojny v roku 2011 sa stalo Turecko miestom alebo prechodnou stanicou pre stovky tisícov utečencov.

Mnoho z nich je kresťanov z Iraku a Sýrie, hlavne mladí ľudia, slobodní, schopní ísť do rizika. Začiatkom novembra čln naložený migrantmi z Turecka do Bulharska sa prevrhol pri preplavovaní Bosporskej úžiny.

Veľa utečencov končí v Istanbule. „Je ťažké presne odhadnúť koľko je tu kresťanov, odkedy ani UNO komisár pre utečencov ani ich cirkvi nesledujú náboženskú príslušnosť. Vítame všetkých, ktorí sú v núdzi a prišli k nám.“ Povedal biskup François Yakan pre Pomoc Cirkvi v núdzi.

„Väčšina utečencov sníva o nových začiatkoch v Európe alebo USA. Ale to môže trvať veľmi dlho. Utečenci v Turecku zatiaľ nemajú legálnu možnosť pracovať. Musia čakať mnoho rokov a to je hrozné pre rodiny, ktoré sú rozptýlené po všetkých častiach zemegule. Neviem vyriešiť tento problém“ hovorí biskup, ktorý úzko spolupracuje s tureckou vládou i humanitárnymi organizáciami.

Víza poskytujú hlavne USA, Kanada a Austrália. Europa zavrela dvere okrem prípadov z tohto leta 2014, keď Francúzsko a Nemecko otvorili dvere pre kresťanov a Jazídov, ktorí boli vyhnaní z Mosulu a miest Ninivskej planiny.

Amer Bahnan sem prišiel z Mosulu so svojou rodinou. Prišli pred 18 mesiacmi. „Život sa stal neznesiteľný v Iraku. Najprv sme ušli do Sýrie, potom Libanonu a nakoniec do Turecka.“ Má za sebou štyri operácie srdca. „Sme na cestách od roku 2008...Už viac nevieme ako ďalej...V Iraku nám všetko vzali, ukradli, nemáme viac dom, peniaze, dôstojnosť, nič“

Väčšina utečencov žije v prímestských častiach, natlačení v prenajatých domoch spolu s inými rodinami, často v nehygienických podmienkach.

Jedna žena rozpráva svoj príbeh: „Som vdova s piatimi deťmi. Opustili sme Duhok pred 16 mesiacmi. Práve mi bola odmietnutá moja žiadosť na americkej ambasáde.“ Teraz chce odísť do Kanady, kde žijú jej bratia. Niekto z rodiny nezostal v Iraku.

Ani pôvodným kresťanom sa tu nedarí lepšie.

Odhaduje sa, že tu stále žije len asi 100 tisíc kresťanov. Je to veľmi málo v krajine s väčšinou sunnitských moslimov 75 miliónov. Predtým bolo zastúpenie kresťanov väčšie, avšak ich množstvo kleslo počas arménskej genocídy pri masovom zabíjaní sýrskych ortodoxných kresťanov v rokoch 1895 – 1915, keď zahynulo niekoľko miliónov veriacich. Dnes je ešte stále možno nájsť v krajine tisíce rozptýlených a opustených kostolov a kláštorov.

Kresťania v Turecku sú braní ako cudzinci vo vlastnej krajine, hoci je prehlasovaná sloboda vierovyznania. V posledných rokoch bolo niekoľko katolíckych a protestantských duchovných bolo zavraždených a v roku 2007 Hrant Dink, turecký novinár arménskeho pôvodu taktiež. On sa zasadzoval za uznanie genocídy Arménov a za práva menšín v Turecku. Veľká časť Turkov stále podozrieva kresťanov z pokusov destabilizovať národ.

Zdroj: Sébastien de Courtois, Aid to the Church in Need, Aleteia

Foto wikipedia