S príchodom Boha na zem každé ľudské srdce vníma pokoj a radosť, ktoré zažili aj chudobní pastieri pre dvoma tisícmi rokov. Ale aj teraz niektorí veľmi potrebujú nádej a potešenie. Pre prenasledovaných kresťanov vo svete bol rok 2014 rokom skúšky.

Toto vôbec nie je nový problém. Nasledovníci Krista boli prenasledovaní od čias apoštolov, ale tu na Západe je už historický fenomém, že sme naklonení zabúdať na kresťanské mučeníctvo. Kresťania sú mučení a zabíjaní za viere dennodenne. To sa stáva v islamskom svete od afrických krajín ako Somálsko, Eritrea, Sudán až po Maledivy, reťazi ostrovov Pacifiku, kde kresťania nesmú mať obrady /vrátane svadby a pohrebu/ a boja sa hovoriť o svojej viere dokonca so svojimi manželmi a deťmi.

Sekulárna diktatúra môže byť tiež brutálna ako v severnej Kórei, kde sú tisíce kresťanov v pracovných táboroch za také „zločiny“ ako vlastnenie Biblie, či návšteva kostola. Tí, ktorí to prežili, informovali, že väznení sú často bití, či aj zabití, že dostanú tak málo potravy, až takmer polovica z nich zomrie.

Najstrašnejšie je zaobchádzanie s irackými kresťanmi. Stovky tisíc kresťanov ušlo pred terorom od ISIS, ktorí chcú „vyčistiť“ Irak od kresťanov. V priebehu týždňov boli zdecimované tisícročné populácie kresťanov Iraku, ich nádej na návrat vyzerá bezútešná. Mnohé prastaré kostoly a pútne miesta boli zničené militantmi. Mnoho detí sa stalo kresťanskými mučeníkmi kvôli ISIS.

Čítanie týchto príbehov nám dáva paralyzujúci pocit bezmocnosti. Prenasledovaní kresťania sú rozšírení po celej planéte, ich sociálne a politické situácie sú rôzne. Čo môžeme robiť? „Zvyšovať povedomie o tom“ sa zdá úplne neadekvátne v porovnaní s týmito hroznými podmienkami, ale nie je jednoduché napraviť politickú situáciu, ktorá robí život neznesiteľný mnohým kresťanom.

Snáď je niekoľko vecí, čo môžeme robiť. Sú organizácie, ktoré sa snažia pomôcť prenasledovaným kresťanom. V niektorých prípadoch vyvinutie politického tlaku pomohlo. Možno severná Kórea nebude počúvať hlasom s Ameriky, ale India áno. Byť informovaný môže skutočne pomôcť.

Reálne sme často bezmocní a nevieme ako pomôcť tým, ktorí trpia najviac. Hlavne na Vianoce, keď si spomíname ako Boh priniesol svetlo a nádej tým, ktorí boli v tme. Neprestaňme čítať správy, aj keď sú depresívne. Aspoň zo solidarity s týmito kresťanmi. Prenasledovaní a zabití kresťania majú byť spomínaní s úctou, hlavne keď dobrovoľne dali svoj život, aby svedčili o Kristovi. Mali by sme cítiť pokoru voči týmto odvážnym spoluveriacim, má to byť naša výsada modliť sa za kresťanské komunity v strede intenzívnych skúšok.

Je to dôležité, lebo tento boj je aj náš boj. Je to jednoduché si myslieť, že nás sa to netýka, že je to príliš ďaleko a je to politicky komplikované. Kresťania nie sú jediní, čo sú prenasledovaní. Aj napr. židia sú dlhodobo prenasledovaní.  Ale nie je to náhoda, že kresťania sú v hľadáčiku tyranov a násilníkov. Sú nenávidení kvôli svojmu zápalu za vieru, odmietnutiu zaprieť Krista aj pri veľkom tlaku a vo vyžadovaní skutočnej dôstojnosti aj tej najúbohejšej osoby. Militantní islamisti nemajú radi takýto odpor.

To sú dôvody, prečo máme kresťanov podporovať ako sa dá. Zatiaľ čo na Západe bojujeme, aby sme udržali vieru v nepriateľskej sekulárnej kultúre, kresťania mimo podstupujú omnoho väčšie obety. Tieto duše skutočne rozumejú, čo znamená „zdvihni vyššie kríž“ oproti brutalite a násiliu. Hlavne v čase Vianoc myslime na tých, ktorí dali svoje živobytie, domy, dokonca svoje životy v oddanosti pravde.

Zdroj: Aleteia