Ani vnímala Božie volanie od svojich 13 rokov. Pri častých stretnutiach s kresťanskými priateľmi pociťovala, ako jej hlavou vírili biblické verše. Aj keď bola iba žiačkou základnej školy, zaujímali ju otázky viery

Raz učiteľ na hodine hovoril o nebi. Malá Ani sa spýtala: „Kde je nebo?“ Jej učiteľ iba odpovedal: „Nebo je hore .“ Ani nebola s touto odpoveďou spokojná a požiadala o ďalšie podrobnosti. Čo robíme v nebi? Kto môže ísť do neba? Ako vyzerá nebo? Učiteľ, žiaľ, už nedokázal odpovedať.

Neďaleko jej domu žila kresťanská rodina s dcérou. Ani sa s ňou často hrávala a niekedy zostala u nej doma. Prirodzene porovnávala túto rodinu so svojou. Všimla si veľa rozdielov: ich rodina bola veľmi harmonická a urobila na ňu dojem. Vždy sa spolu modlili ráno, keď sa zobudili, počas jedla a na konci dňa. Vnímala ich, že sa majú radi.

V rodine Ani vládla úplne iná atmosféra. Jej otec bol moslim Kejawen (etnický Jávančan, ktorý sa tiež venuje tradičnému duchovnému učeniu), zatiaľ čo členovia rodiny z otcovej strany boli zbožní moslimovia z východu Jávy. Mnoho príbuzných jeho otca absolvovalo Islamský kurz na Gontor, čo je jeden zo známych islamských internátov v Indonézii. Jej matka bola moslimka, ktorá sa držala iba náboženského učenia, nie tradičných rituálov. Výrazný rozdiel medzi rodinami prekvapil Ani: „Kto je tento Boh uctievaný týmito kresťanmi?“

Každý člen rodiny si zvolil vlastnú náboženskú prax, iba Ani sa rozhodla pôsobiť v mešite. Zo všetkých členov rodiny iba Ani vážne nasledovala islam. Hodiny koránu sú zvyčajne rozdelené do dvoch kategórií: Sú tí, ktorí sa učia bežný korán, aby sa naučili čítať arabské písmo. Existuje však aj ďalšia kategória: Tajweed (učí ako spievať, pretože iná melódia má iný význam), ktorí čítajú korán s presnými pravidlami, ako je stanovené v svätej knihe. V skutočnosti táto kategória ľudí študuje korán hlbšie so svojimi výkladmi. Ani sa naučila Tajweed.

Ako 10-ročná sa pripojila k jednej z dobre zabehnutých moslimských organizácií IPM (Muhammadiyah Student Association) a často sa ako dobrovoľníčka zapájala do aktivít organizovaných HMI (Islamská študentská asociácia). Pripojila sa tiež k hnutiu nazvanému „ekologizácia“, kde sa členom komunity odporúča, aby oslovovali nemoslimských priateľov, vyzývali ich, aby spoznávali islam a ovplyvňovali ich, aby sa stali moslimami.

Je to záhadné, ale je to pravda. Hoci Ani bola aktívna v islamských aktivitách, mala kresťanských priateľov a rada trávila čas s nimi. Boli veľmi ústretoví a priateľskí. Zbožňovala počúvanie kresťanských piesní. Niekedy sa pripojila k bohoslužbám a vypočula si svedectvá od moslimov, ktorí sa stali Ježišovými nasledovníkmi. Tieto svedectvá rozrušili jej srdce a jej zvedavosť rástla. Okrem toho, úprimne, Ani si viac rozumela s kresťanskými priateľmi.

Je zaujímavé, že jedna vec bránila Ani v tom, aby sa stala Ježišovým nasledovníkom. Ani si všimla mladého muža, ktorý sa často modlil v mešite pri jej dome. Priťahoval ju. Tento muž bol dôvodom, prečo Ani neprestávala chodiť do mešity, aj keď jej srdce uprednostňovalo stretnutia s kresťanskými priateľmi. To bol tiež dôvod, prečo Ani uvažovala vážne o štúdiu Koránu a Biblie s cieľom nájsť pravdu.

Jedného dňa musela Ani navštíviť psychiatra, pretože často cítila, že sa jej v mysli miešajú Korán a Biblia. Protichodné myšlienky ju trápili. Lekár ju však poslal preč, pretože nevedel s tým nič urobiť.

Ani sa rozhodla priznať svojej rodine, že v hlave často vníma zvuky dvoch svätých textov a vyrušuje ju to. Ani povedala svojej sestre o svojom probléme. Jej staršia sestra ju dokonca podporila, aby sa stala Ježišovou nasledovníčkou.

Potom však Ani priviedli k ustazovi (učiteľovi náboženstva), aby sa za ňu pomodlil. Keď sa modlil, Ani upadla do bezvedomia. Videla svetlo, ktoré jej svietilo na čelo v tvare kríža. Po tom, ako sa prebrala, ustaz povedal, že počas modlitby Ani volala Ježišovo meno. Krok za krokom pristupovala k Nemu bližšie.

Keď sa Ani rozhodla stať sa Ježišovými nasledovníčkou, požiadala o povolenie svoju rodinu. Ani prosila Boha, aby jej otvoril cestu k tomu. Od sestry mala súhlas, otec sa tiež nehneval. Jej otec jej povedal, že videl Ježiša s tŕňovou korunou. Aj pri krste ju sprevádzal.

Napriek tomu jej novo nájdená viera nebola každým prijatá. Keď prišiel čas na Idul Fitri („Festival ukončenia pôstu“), Ani na rodinných stretnutiach informovala svojich príbuzných o svojom obrátení na kresťanstvo. Neprijali to. Do novín poslali falošnú správu, že Ani konvertovala na kresťanstvo, pretože otehotnela s kresťanom. Podnecovali Aniinho otca, aby ju za to napadol.

Pod vplyvom príbuzných a kvôli ponižujúcej správe ju otec surovo zbil. Ani skoro zomrela. Keď jej otec zúrivo schytil nôž, Aniina sestra, ktorá bola tehotná, sa vložila medzi neho a Ani, aby ju zachránila. Zvláštne, čo si Ani uvedomila, bolo, že hoci bola odvážna a psychicky silná, vôbec sa nebránila a dokázala počas tejto bitky útoku zostať pokojná a tichá. Boh bol s ňou.

Inokedy sa k nej susedia stavali nepriateľsky. Ani zvyčajne predávala koláče s názvom Jalangkote, aby mala na živobytie. Je to vyprážané pečivo z južného Sulawesi. Ľudia jej prišli ukradnúť koláč bez zaplatenia. Ani neodporovala. Postupom času sa všetko vrátilo do normálu a Ani vo svojej viere rástla, a tak je to dodnes.

Ency, terénny pracovník v Indonézii, takto komentoval Aniino svedectvo života: „Keď sa niektorí stanú kresťanmi, zažijú prenasledovanie a odmietnutie. Keď sa stanú Ježišovými nasledovníkmi, ľudia z ich okolia na nich útočia a ubližujú im z dôvodu ich sklamania z nich. Ale potom, ak to ten človek vydržal, prenasledovanie ustúpi. Avšak odmietnutie druhými stále pokračuje. Odmietnutie zvyčajne skončí, keď tí, ktorí nasledujú Ježiša, prejavujú naďalej lásku ku všetkým. “

Pre kresťanov z pôvodných moslimských rodín v Indonézii je to cena, ktorú zaplatia za svoju vieru. Napriek tomu naďalej nasledujú Ježiša. Nechcú ísť späť.

Zdroj: International Christian Concern

Foto : International Christian Concern