Napriek opatreniam, ktoré vláda v Jerevane urobila pre desaťtisíce obyvateľov, ktorí utiekli z oblasti s väčšinou Arménov, vojensky prevzatej od Baku, mnohí ľudia stále nemajú kde spať a sú nútení stráviť noc pod holým nebom. Nikto neverí sľubom Azerov, ktorí už vymazali všetky stopy kresťanských koreňov v ďalšej provincii Nachicevan

Napriek všetkému úsiliu jerevanskej vlády sa obyvateľstvo, ktoré utieklo z Náhorného Karabachu, ktorý je teraz odstúpený Azerbajdžanu, nachádza vo veľmi ťažkej situácii. Pred niekoľkými dňami začali arménske úrady vyplácať dotácie vo výške 100-tisíc arménskych dramov (asi 235 eur) a v zbernom stredisku Parakar sa utečenci snažia pochopiť, kedy a v akej forme túto sumu dostanú.

Jeden z nich, Karo Ovseljan z mesta Martuni, odpovedal novinárom z Azatutyun, povedal, že "zatiaľ sme nevideli žiadnu pomoc, absolútne nič". Ako potvrdzujú mnohí ďalší, podpora momentálne prichádza len od vzdialených príbuzných a niekoľkých známych a tiež od štedrých ľudí z vlastnej iniciatívy. Do Parakaru však začínajú prichádzať aspoň postele a deky.

Premiér Nikol Pasinyan na svojej facebookovej stránke oznámil, že „sľúbených 100-tisíc drachiem bolo prevedených na približne 50-tisíc našich bratov a sestier, ktorí boli násilne evakuovaní z Náhorného Karabachu, aspoň na tých, ku ktorým mali v čase presunu prístup, tj. vlastnili kreditnú kartu." Zdôraznil tiež, že invalidi prvej a druhej kategórie a starší ľudia nad 75 rokov dostanú peniaze v hotovosti.

Hovorkyňa vlády Nazeli Bagdasaryan vysvetlila, že postupy pri distribúcii pomoci budú v najbližších dňoch efektívnejšie, najmä ak tí, ktorí nemajú úver, pôjdu do banky, aby si otvorili účet, ktorý bude bezplatne zaregistrovaný. Podľa jej slov „Momentálne porovnávame údaje a pri vypĺňaní formulárov pokračujeme v prevode peňazí“, a to aj s prihliadnutím na čas, ktorý banky potrebujú na odoslanie prevodov.

Čakáme aj na potvrdenie ďalšieho vládneho opatrenia, podľa ktorého bude utečencom, ktorí nemajú bydlisko v Arménsku, posielaných 50-tisíc dramov mesačne na zaplatenie nájomného a komunálnych služieb. Arménsky štát poskytol dočasné ubytovanie približne polovici zo 100 000 nútených emigrantov, z ktorých väčšina je rozdelená do rôznych regiónov a nie len do zbernej oblasti, kde asistenčné centrá fungujú s veľkými problémami".

Dopisovatelia sa stretli s mnohými ľuďmi, ktorí doteraz nemajú kde spať a sú nútení nocovať pod holým nebom. Ako hovorí Elmira Nersisyan, „ja a moja dcéra sme sa usadili v chránenom kúte vedľa kostolných dverí, v Arménsku nemáme žiadnych príbuzných ani priateľov... poslali nás sem a naďalej čakáme, kým nás niekto nepríde odviesť a dať nám nejaké ubytovanie." Elmira má 74 rokov a jej dcéra je invalidná; okamžite utiekli zo Stepanakertu a o zbernom stredisku sa dozvedela náhodou, keď sa túlala ulicami, „ale dúfam, že si nájdem prácu a zvládnem to,“ uisťuje ich  hrdo.

Dôchodca Jasha Movsisyan je tiež sám a po úteku z dediny Nogarjukh v provincii Askeran sa mu podarilo dostať do Jerevanu, kde našiel neter, ktorá mu poskytla jedlo a pohostinnosť, no aj on tvrdí, že „nie je zvyknutý žiť na úkor iných“. Usadenie je ťažké pre každého. Vyhnanci z Náhorného Karabachu sa snažia nestrácať odvahu a hľadia do budúcnosti s optimizmom.

Neúspešný výsledok veľmi dlhého konfliktu s Azerbajdžanom sa očakával. Väčšina obyvateľov regiónu sa aj tak rozhodla odísť, nedôverujúc sľubom Azerbajdžanu. Každý vie o politike vymazávania tradícií a kresťanského náboženstva v krajinách okupovanými Baku, ako sa to už stalo v ďalšej spornej provincii Nakhicevan, kde sa podarilo zachrániť len pár z pôvodných 83 arménskych kostolov.

Preklad z Asianews

https://www.asianews.it/news-en/The-plight-of-Karabakh-Armenian-refugees-59329.html

Foto: František Bašo