Tento týždeň uplynuli dva roky od vojenského prevratu v Mjanmarsku. Malo to ničivý dopad na cirkev v krajine. Mnohí veriaci boli zabití a kostoly prepadávané a tisíce ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov. Tu vám priblížime príbehy troch kresťanov, ktorí sa napriek obrovskému utrpeniu držia Ježiša, pričom im pomáhajú vaše modlitby a podpora.

Ko Aung na úteku

Susedia boli podozrievaví. Ko Aung* sa vrátil do svojho rodného mesta na začiatku pandémie a čoskoro nadviazal vzťahy s miestnou komunitou kresťanov z ich kmeňa. Stretol sa s nimi a dokonca im pomohol zabezpečiť lieky. 

Ale v očiach jeho susedov, po vojenskej okupácii vo februári 2021, tieto vzťahy s kresťamni urobili z Ko Aunga, ktorý prišiel k viere z budhistického prostredia, podozrivého člena protivojenských skupín. Je to falošné obvinenie, ktorému čelia kresťania v Mjanmarsku. 

Ko Aung bol v nebezpečenstve, najmä keď armáda začala biť, krivo obviňovať a väzniť mladých mužov. 

„Keď vojaci táborili neďaleko našich dedín, ja, ktorý som bol na zozname podozrivých, som sa už neodvážil žiť vo svojom dome,“ spomína Ko Aung. „Musel som utiecť z domu a skryť sa v lesoch. Dva alebo trikrát som musel utiecť a schovávať sa."

Armáda sa nezastavila pred ničím, chcela Ko Aunga vystopovať. Zmrazili jeho bankové účty a označili jeho občiansky preukaz. „Znamená to, že už ma nepovažujú za občana Mjanmarska,“ hovorí. Nemohol zostať dlho na jednom mieste a musel sa rozlúčiť so svojou rodinou, nevediac, či ich ešte niekedy uvidí. 

„Jedného dňa, keď sa veci urovnajú, chcem byť spolu s rodinou, dať si spoločné jedlo,“ hovorí o svojej rodine, ktorá bola spočiatku proti jeho viere, no potom zmiernila námietky voči nemu. „Chcem spolu pozerať televíziu. Chcem objať svojich súrodencov. Áno, chýba mi domov."

Bolesť je obrovská a budúcnosť neistá, ale Ko Aung nachádza útechu vo svojej viere. „Náš Boh je Emmanuel, je stále s nami,“ hovorí. „Keď som v ťažkej chvíli, On ma vedie. Dopúšťa to všetko, bude to pre dobro všetkých. 

„Keď som musel čeliť takýmto ťažkostiam a smútku, celé kresťanské spoločenstvo trpelo so mnou. Zúčastňujem sa na utrpení jeho malej časti. Verím, že On má pre nás všetkých väčšie plány. Držím sa tohto presvedčenia a ďalej kráčam životom."

Esther stavia úkryt pred bombami

Keďže neďaleko padali bomby, v dome sa už necítila ako doma. Esther* spolu s manželom a päťročným dieťaťom utiekli  hľadať bezpečie. 

„V novej dedine sa náš život stal nesmierne ťažkým,“ hovorí Esther. „Môj manžel si každý deň chodil hľadať prácu s dennou mzdou. Niekedy si ju našiel, inokedy sa vrátil domov s prázdnymi rukami.“ 

„V dňoch, kedy zarobil, bolo maximum zarobku niečo viac ako jeden dolár,“ pokračuje. "Vôbec to nestačilo na primerané jedlo na  jeden deň "

Rodina sa rozhodla vrátiť domov. „Vrátili sme sa a žili sme s niekoľkými ďalšími rodinami, ktoré sa podobne ako my nemohli usadiť nikde inde,“ hovorí Esther. „Postavili sme si protiletecké kryty, aby nás chránili, a snažili sme sa čo najviac minimalizovať odchody z našich úkrytov.

„Dokonca aj dnes je neustála hrozba bombového útoku, ale aspoň zarobíme dosť na to, aby sme uživili svoje dieťa a seba. Môj manžel je platený trikrát viac za rovnakú prácu, akú vykonával na novom mieste, kam sme utiekli. Ja pracujem a prispievam na náklady domácnosti tým, že vediem školské kurzy pre mladšie deti.“

Zatiaľ čo bomby stále padajú a každodenný život je namáhavým bojom, Esther nachádza útočisko v Bohu. „Teraz, keď sme späť vo vojnovej zóne, vieme, že môžeme prežiť alebo zomrieť pri bombardovaní,“ hovorí. „Ale neprestávame sa modliť k Pánovi o ochranu. Viem, že sme v oveľa väčšom bezpečí, keď poznáme Pána. Môžeme sa k Nemu kedykoľvek modliť a prosiť o ochranu. On je milosrdný, doteraz nás zachoval pri živote.“

Otázky však pochopiteľne pretrvávajú. „Nikdy som to naozaj nevyslovila, ale niekedy v tejto situácii spochybňujem Boha,“ priznáva Esther. „Ale viem, že Boh má plány. Verím, že nás urobil pokornejšími a závislými od Neho za týchto okolností.“

Esther dodáva, že je nesmierne vďačná za podporu poskytovanú miestnymi partnermi Open Doors. „Som veľmi vďačná Bohu a partnerom Open Doors,“ hovorí. „Minulý rok nám chýbalo jedlo a dali nám balíček. Pomohli nám aj s možnosťami obživy tým, že nám poskytli desať prasiatok, ktoré sme vychovali, predali a mali nejaký príjem.“

Tun vidí, ako Boh premieňa srdcia

V roku 2018 bol dvor za domom Tuna* a jeho manželky Lhingj* plný života. Kozy, sliepky a prasatá sa prechádzali v tieni cukrovej trstiny. Vnútri ich domu bolo tiež často rušno, pretože manželia pravidelne organizovali biblické štúdiá so svojimi susedmi. 

Asi po piatich rokoch sú manželia a ich tri deti utečencami. „Keď vojenské tanky prišli do nášho mesta, vedeli sme, že sa začnú boje,“ spomína Tun. " Báli sme sa a hľadali sme spôsob, ako uniknúť."

Manželia utiekli v apríli 2021, pričom on svoje deti odviezol na motorke. "Vzali sme len malé tašky," vysvetľuje Tun. „Zabalili sme jednu košeľu na deň a druhú na noc. To je všetko. Ak nosíme veľa oblečenia, tašiek a veľa vecí, armáda – tí, ktorí čakajú na kontrolných stanovištiach – nám nedovolí odísť von z mesta.“

Rodina sa zdržiava v útulku spolu s viac ako 2000 vysídlenými veriacimi. "Všetko naše živobytie je preč," hovorí Tun. „Od prevratu a pandémie sú bez práce. Minuli svoje úspory a teraz sa usilujú získať aspoň každodenné jedlo.“

Tun okrem toho, že poskytuje utečencom školenia týkajúce sa živobytia, vedie aj stretnutia s témou ako prežiť prenasledovanie (sám absolvoval kurz prostredníctvom miestnych partnerov Open Doors). Bol ohromený tým, ako Duch Svätý odstraňuje hnev voči armáde a nahrádza ho odpustením. „Toto je ruka Boha, ktorá pracuje v srdciach veriacich,“ hovorí. 

„Tento duchovný boj je niečo, čo nemôžeme prekonať svojou fyzickou silou, takže musíme bojovať modlitbou. V blízkosti môjho domu je jedna modlitebná hora, z ktorej môžeme vidieť kopce Mjanmarska. Vždy, keď mám voľný čas, idem so svojimi deťmi položiť ruky nad Mjanmarsko a modliť sa: 'V mene Ježiša vyprosujeme slobodu, mier, spravodlivosť!'“ 

Tun končí slovami vďaky za vašu podporu cirkvi v Mjanmarsku. „Veľmi vám ďakujem za modlitebnú a finančnú podporu,“ hovorí. "Vďaka vašim modlitbám sme stále nažive."

*Mená zmenené z bezpečnostných dôvodov

Preklad z Open Doors

Foto: wikimedia