Od roku 2002 do roku 2021 bola Severná Kórea na prvom mieste v zozname Open Doors World Watch List. Aj keď niektoré výstavné kostoly v hlavnom meste Pchjongjang majú vzbudzovať dojem náboženskej slobody, kresťania sú najtvrdšie prenasledovaní. V prípade ich odhalenia ich odvezú do jedného z obávaných pracovných táborov alebo ich na mieste zabijú.

V rokoch 1903-1910 sa počas veľkého prebudenia mnohí Kórejčania rozhodli nasledovať Ježiša, najmä na severe krajiny. Pchjongjang sa stal známym pre množstvo kostolov ako „Jeruzalem východu“. Počas japonskej okupácie v rokoch 1910-1945 boli kresťania prenasledovaní za to, že odmietli uctievať cisára. V „Kórejskej ľudovodemokratickej republike“ založenej v roku 1948 začal Kim Ir Sen kresťanov tvrdo a systematicky prenasledovať. Do konca kórejskej vojny (1950-1953) utieklo na juh až 1,5 milióna Severokórejčanov, mnohí z nich boli kresťania. Na severe boli desaťtisíce kresťanov uväznených, vyhnaných do odľahlých oblastí alebo zabitých. Pred kórejskou vojnou bolo v Severnej Kórei odhadom 500 000 kresťanov, ale o desať rokov neskôr sa zdalo, že Cirkev z krajiny zmizla. Avšak v podzemí zostali tajní kresťania, ktorí už 70 rokov prekonávajú ťažké prenasledovanie a dokonca sa rozrastajú.

Indoktrinácia a dohľad

Severná Kórea je oficiálne ateistický, komunisticko-stalinský štát. V praxi je však v popredí vodcovský kult. Uctievanie rodiny Kimovcov ako bohov nenecháva priestor pre žiadne iné náboženstvo. Každý Severokórejčan si musí zapamätať viac ako 100 strán ideologických učebných materiálov vrátane básní a piesní oslavujúcich dynastiu Kimov. Na jej počesť boli po celej krajine postavené desiatky tisíc pamätníkov. Štátna indoktrinácia začína už v detstve. Deti tým môžu byť tak silne ovplyvnené, že zrádzajú svojich rodičov v domnení, že robia správnu vec. Z tohto dôvodu mnohí kresťania nehovoria svojim deťom o Ježišovi. V dospelosti indoktrinácia pokračuje: Účasť na týždenných stretnutiach ideologického školenia je povinná, rovnako ako stretnutia, na ktorých je potrebné cvičiť sebakritiku. Spoločenská kontrola je obrovská, napríklad prostredníctvom komunistického systému susedskej hliadky. Tajné služby používajú sofistikované metódy na lov kresťanov a snažia sa vystopovať podzemné siete. „V Severnej Kórei je príslovie: ‚Ak sa stretnú traja, jeden je špión‘,“ vysvetľuje Sang Hwa*, ktorej sa podarilo utiecť z krajiny a teraz žije v Južnej Kórei.

Prenasledovanie nemohlo zničiť Cirkev

Napriek všetkým nebezpečenstvám sa kresťania pevne držia svojej viery. Niektorí sa odvážia odovzdať svoju vieru svojim deťom. „Môj otec sa modlil viac ako päť rokov, kým mu Boh dal príležitosť naučiť ma evanjelium,“ hovorí Sang Hwa. Podzemnú cirkev teda netvoria len žijúci kresťania, ktorí spoznali kresťanskú vieru pred nástupom Kim Ir Sena k moci – Ježiša nasledujú aj niektorí z generácie detí a vnúčat. Ďalší Severokórejčania sa po úteku do Číny stali kresťanmi a vrátili sa späť aby ohlasovali Evanjelium. Nielenže je to veľmi nebezpečné, ale kvôli indoktrinácii je tiež veľmi ťažké odovzdávať vieru, dokonca aj v rámci rodiny. Niektorí Severokórejčania pochopia až po úteku do zahraničia, čo im ich príbuzní chceli povedať.

Medzi zúfalstvom a nádejou

Ťažký zlom pre Severnú Kóreu znamenala smrť Kim Ir Sena v roku 1994. Krátko po jeho smrti vypukol veľký hladomor. Veľa Severokórejčanov utieklo do Číny, kde sa o utečencov starali kresťania. Pomerne veľa Severokórejčanov tam spoznalo vieru v Ježiša. Smrť Kim Ir Sena otvorila niekoľko vecí aj v samotnej Severnej Kórei. Hana*, kresťanka, ktorá utiekla zo Severnej Kórei, vysvetľuje: „Po smrti Kim Ir Sena v roku 1994 sa v našej krajine veľa vecí zmenilo. Dovtedy si väčšina ľudí myslela, že je boh. Po jeho smrti sme si uvedomili, že vodcovia boli ľudia ako my. Potom prišiel hlad a útlak sa ešte zhoršil. Ľudia boli zúfalí. Od smrti Kim Ir Sena je medzi Severokórejčanmi obrovský duchovný smäd.“ Prostredníctvom utečencov, ktorí sa vrátili do Severnej Kórei a prepašovaných materiálov ako napr. juhokórejské filmy sa dostáva do extrémne izolovanej krajiny stále viac informácií, ktoré zasievajú pochybnosti o vládnej propagande.

*Meno zmenené

Preklad z Open Doors Deutschland

Foto: wikimedia