Po tom, čo Agnes z Nigérie zažila odmietnutie zo strany svojej komunity po utrpení v rukách islamských militantov Boko Haram, vďaka vašim modlitbám a podpore sa pomaly uzdravuje.

 „V deň, keď som získala slobodu, som pocítila v srdci toľko radosti! Zostala som s vládnymi vojakmi, ale nikto z mojej rodiny nemal záujem prísť po mňa. Bola som z toho prekvapená... Nikto ma neprišiel pozrieť. Moja mama a otec boli príliš ďaleko, v inom meste. Ale dokonca aj príbuzní a priatelia, ktorí bývali neďaleko, ma odmietli prísť privítať, pretože ma považovali za „manželku Boko Haram“. Už ma odsúdili...“ 

Keď Agnes v Nigérii unikla zo zajatia z tábora Boko Haram, nedostalo sa jej vrúcneho privítania od rodiny a komunity, po akom túžila. Ale vaše modlitby a podpora zabezpečili, že Agnes má v svojej traume starostlivosť a praktickú pomoc od miestnych partnerov Open Doors, ktorí pomáhajú napraviť vzťahy a odstrániť stigmu, ktorá tak často obklopuje mladé ženy unikajúce zo zajatia. 

Život v zajatí  

Keď Agnes hovorí o januárovom dni 2019, keď ju zajali militanti z Boko Haram, pôsobí takmer nezaujato, akoby hovorila o živote niekoho iného. „Pracovali sme na poliach našej farmy, keď sa k nám priblížili ozbrojení muži,“ spomína. „Uniesli nás troch. Neskôr zabili mojich dvoch priateľov. Som jediná, ktorá to prežila." 

Život v tábore Boko Haram bol hrozný. „Počas nášho zajatia sme veľa trpeli. Nútili nás tvrdo pracovať pre nich. Stále nás tlačili, aby sme sa vzdali Krista... Dostala som sa k žene, ktorá bola vydatá za jedného z bojovníkov. V tajnosti bola žena stále kresťankou. Povedala mi, aby som predstierala, že žijem islam. Ak by ma títo ľudia prinútili odsúdiť Krista, mala by som povedať áno, ale hlboko vo vnútri by som sa mala držať Krista. A potom, počas moslimských modlitieb, by som sa mala modliť ku Kristovi namiesto ich „Alaha“. 

Bolo to nemožné rozhodnutie urobiť pre kohokoľvek – nieto ešte pre tínedžera. „Žena ma varovala, že ak nechcem byť zabitá, ako moji dvaja priatelia, tak by som mala urobiť to, čo povedali,“ hovorí Agnes. "Tak som im prehlásila, že súhlasím, aby som sa stala moslimkou." 

Jej rozhodnutie ju zachovalo pri živote, no Agnes to neuľahčilo. „V ich rukách som trpela veľa násilia. Najmä keď som občas ešte spomenula meno Ježiš. Niekoľkokrát ma zbili, až kým som nebola v bezvedomí.“ 

„Sv.Písmo mi veľmi pomohlo vydržať“ 

Pri všetkej tej hrôze sa pristihla, že si znova a znova spomína na pieseň, ktorú ju a jej súrodencov naučil otec. 

„Keď sme ja a moji súrodenci vyrástli, niekedy sme sa veľmi obávali, že nás ľudia napadnú,“ hovorí. „V tých chvíľach nám môj otec zaspieval túto pieseň: ‚Boh nás nikdy neopustí. Boh nás nikdy neopustí. Aj keď je tu utrpenie a prenasledovanie, Boh nás nikdy neopustí.“ 

Pieseň a zasľúbenia z Písma ju držali naďalej. „V žalmoch je verš, ktorý hovorí niečo ako, bez ohľadu na to, akými ťažkosťami a utrpením prechádzaš, drž sa Boha. On ťa zachráni. Naozaj to pomohlo, mala som menšie obavy. Pevne som verila, že sa so svojou rodinou (opäť) niekedy stretnem. Tieto verše ma veľmi povzbudili. A tiež žena, s ktorou som zostala, bola hlboko zakorenená v Božom Slove. Takže som to vydržala." 

Hľadá cestu domov 

Po dvoch rokoch mala Agnes konečne možnosť ujsť. 

„V deň, keď som utiekla, ma poslali s ďalším mladým dievčaťom hľadať zeleninu do lesa,“ spomína Agnes. „Sprevádzali nás dvaja ozbrojení chlapi. Keď sme zašli trochu ďalej do lesa, povedali, že máme zostať a zbierať zeleninu, pretože museli niekam ísť (ale vrátili by sa po nás). Nechali nás samých. Potom mi dievča, s ktorým som bola, povedalo, aby som s ňou utiekla na slobodu.  

„Po dlhej ceste sme sa priblížili k dedine blízko mojej dediny. Ale veľa vecí som nedokázala rozpoznať, pretože sa všetko zmenilo. Dedina bola opustená. Všetky budovy boli zničené. Rozhodli sme sa ísť do našej dediny pešo.“ 

Potom Agnes a jej kamarátka uvideli vládnych vojakov, ktorí ich priviedli do malého tábora, kde nigérijská armáda drží unesených ľudí, ktorí ušli alebo boli zachránení zo zajatia. Agnes musela počkať, kým príde jej člen rodiny a oficiálne ju identifikuje. 

Najprv neprichádzal nikto. Po dlhom čakaní po ňu konečne prišla Agnesina sestra – a povedala jej smutnú správu. „Informovala ma, že môj otec je vážne chorý a lieči sa,“ hovorí Agnes. „Dva roky som nevidela svojho otca. Potom, aj keď som sa vrátila, už som sa s ním nestretla... zomrel v ten týždeň, keď som sa vrátila domov.“ 

Prispôsobenie sa situácii pri odmietnutí 

Nakoniec sa Agnes vrátila domov – no nebol to návrat, v ktorý dúfala. „Keď som sa vrátila domov, odmietla som vyjsť z domu, pretože ľudia o mne hovorili. Vôbec mi nebola prejavená láska. Nikto ma neprišiel pozdraviť. Jediné, čo urobili, bolo, že sa pohŕdavo smiali a vzdychali. Vtedy som svojej sestre povedala, že keby som vedela, že so mnou takto budú zaobchádzať, zostala by som v lese alebo by som bola radšej mŕtva. 

Toto je, žiaľ, bežný jav u tých, ktorí prežili únosy Boko Haram. Open Doors sa často stretáva s mladými ženami, ktoré statočne utekajú, a potom zistia, že ich komunity a dokonca aj ich rodiny ich odmietajú a zahanbujú. Stigmu spojenú so ženami, ktoré utekajú, je ťažké pochopiť a je hlboko zakorenená vo falošnom vnímaní, že sa stali indoktrinovanými a že všetky deti narodené v zajatí nesú semeno Boko Haram. 

„Na istý čas som dokonca opustila svoj domov a komunitu, aby som našla pokoj,“ hovorí Agnes. "Ale nenašla som ho." Našťastie, v týchto dňoch sa veci zlepšujú, aj keď niekedy ma ľudia urážajú.“ 

Agnes nie je sama, vďaka vám 

Aj vďaka vašej podpore nezostali Agnes a mnohí jej podobní vo svojom utrpení sami. Vaša podpora umožnila spoločnosti Open Doors nájsť ženy ako Agnes a ponúknuť im pomoc prostredníctvom starostlivosti v traume, podporiť ich fyzické a emocionálne zotavenie. 

Cesta Agnes za uzdravením nebola pre ňu ani jej rodinu jednoduchá. Jej vzťah s matkou je občas napätý a potrebujú viac času, aby sa vyrovnali s minulosťou a napravili svoj vzťah. 

Napriek všetkému, čím si prešla, Agnes stále kráča s Ježišom – a prosí vás o modlitby: „Prosím, aby sa všetci veriaci v Krista modlili za dievčatá, ktoré sú stále v zajatí. Požiadajte Boha, aby zasiahol. Modlite sa, prosím aj za mňa, aby Boh ukončil trápenie, ktorým prechádzam.“

Skrátené

Preklad a foto Open Doors