Taher a jeho rodina boli tajnými veriacimi v krajine na Blízkom východe. Keď bola odhalená ich viera, Tahera zatkla a bezohľadne vypočúvala tajná polícia - odmietol však im dať mená spoluveriacich. Tu je jeho príbeh.

Keď muži prišili k domu Tahera, bola tam iba Donya. Jeden muž povedal, že je poštárom. Donya vedela, že nie je, ale potom už bolo neskoro. "Keď som otvorila dvere, vložil do nich nohu, aby som ich nemohla zavrieť," spomína si. Bol z tajnej polície. A ďalší boli za ním. Nemilosrdne vyplienili dom, kde bývali Taher, Donya a ich dcéry Farah a Arezoo (všetky mená boli zmenené z bezpečnostných dôvodov). Hľadali akýkoľvek dôkaz o kresťanskej viere rodiny.

„V našom domácom kostole sme spievavali„ Vzdávam sa všetkého, “hovorí Donya,„ a vždy sme sa navzájom pýtali: „Ste pripravení a ochotní odovzdať všetko Ježišovi?“ Keď tajná polícia prepadla jej dom Donya povedala Pánovi: „Som pripravená vzdať sa všetkého.“  

V mnohých ďalších krajinách na Blízkom východe je uctievanie na verejnosti alebo rozprávanie o viere nebezpečné. Preto mnoho kresťanov sa rozhodne svoju vieru tajiť a Pána uctievať len potichu. To platí najmä pre kresťanov z moslimského prostredia,  z akého bol Taher a jeho rodina. Ak sa zistí ich viera, je pravdepodobné, že dostanú dlhodobé tresty väzenia za „zločiny proti národnej bezpečnosti“.

Zatknutý a vypočúvaný

Taher bol počas razie v svojej práci v textilnej továrni. Zavolali mu z tajnej služby: „Taher, musíš ísť hneď domov.“ Keď prišiel, dali mu putá, zaviazali mu oči a prinútili ho nasadnúť do auta. Bolo to hrozné - ale on sa necítil sám: „Práve vtedy tam som cítil, že Ježiš je vedľa mňa.“ 

Tento prepad nebol úplným prekvapením. Taher vedel, že tajná služba sa zameriava na kresťanov. Uvedomoval si toto riziko - ale veril, že to stojí za to, aby mohol rozprávať ostatným o Ježišovi a učiť nových veriacich. Preto sa naďalej tajne stretával s ostatnými kresťanmi a rozprával o svojej viere so svojimi priateľmi a spolupracovníkmi.

Toto všetko urobil, hoci vedel, čo môže nasledovať.

Deň, keď bol Taher odvezený, bol prvým z mnohých dlhých a hrozných dní výsluchov. Tajná polícia ho bezohľadne vypočúvala mnoho hodín, vo dne aj v noci. Chceli vedieť, čo robil s ostatnými kresťanmi, aké piesne spievajú, odkiaľ má peniaze. Najviac zo všetkého chceli, aby Taher nahlásil mená ďalších kresťanov, ktorých poznal. Dali mu pero a čakali. Taherova odvaha je ohromujúca: odmietol napísať čo len jediné meno.

Načmáraná časť Písma v jeho cele

Taher však tajne vzal pero späť do svojej cely. Nechcel zradiť veriacich, ktorých poznal, chcel s pomocou pera povzbudiť veriacich, ktorých nepoznal. Na stenu v rohu svojej väzenskej cely napísal verš z Matúša 7: 7: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! .“

Taher dúfal, že tieto slová povzbudia kresťanov rovnako ako jeho - veriacich, ktorí budú zatknutí a ocitnú sa v tej istej cele s rozmermi 3 x 6 stôp. Možno tieto nepatrné správy dodajú ostatným odvahu zostať silnými tvárou v tvár svojim vyšetrovateľom.

Tajná polícia nevypočúvala iba Tahera. Vyhrážali sa jeho rodine - odviezli ho do cely, v ktorej boli vrahovia, násilníci a ďalší nebezpeční zločinci, a pýtali sa: „Toto je miesto, kam chcete, aby išli vaše deti? Sem? Tu skončia, ak nebudete spolupracovať a nedáte nám mená kresťanov, ktorých poznáte - hneď! “ Taher si na to pamätá ako najväčšiu skúšku svojej viery. Samozrejme, chcel chrániť svoju rodinu. Ale spomenul si na slová tej istej piesne, na ktoré si spomenula aj Donya: „Vzdávam sa všetkého“. Napriek tomu všetkému jeho viera zostala silná a svojich priateľov nezradil.

Znovu oživujúce Skutky

Tajná služba nakoniec Tahera prepustila na kauciu. Dostal všek jednu podmienku: musí prestať rozprávať iným ľuďom o Ježišovi. Sudca mu povedal, že už druhýkrát nedosiahne takú zhovievavosť - ak bude znovu uväznený, bude popravený.

Možno si pamätáte na zázračný útek apoštolov z väzenia v Skutkoch 5. Peter a ďalší boli zatknutí a uväznení vo verejnom väzení - „Ale v noci Pánov anjel otvoril dvere väzenia a vyniesol ich von“ ( Skutky 5:19). Hneď ako boli prepustení, apoštoli opäť začali kázať o Ježišovi na chrámových dvoroch. Keď bol vyzvaný, Peter povedal: „Musíme poslúchať skôr Boha ako ľudské bytosti!“ (Skutky 5:29).

Odpoveď Tahera bola úplne rovnaká. Čo urobil, keď ho prepustil sudca? „Vrátil som sa domov a znova som začal slúžiť druhým a evanjelizovať,“ hovorí. Úžasné! Tiež odpustil vyšetrovateľom, ktorí ho tak neúnavne prenasledovali: „Čas, ktorý som zažil s Ježišom vo väzení bol pre mňa skutočnou slobodou.“

Ako Taher našiel Ježiša

Tráviť čas s Ježišom nie je to, po čom Taher vždy túžil. Keďže vyrastal v uzavretej krajine na Blízkom východe ako prísny moslim, cítil, že mu niečo chýba, ale o Ježišovi nikdy skutočne neuvažoval - až kým jeho dcéra Farah nemala desať rokov a veľmi vážne neochorela.

Taher a Donya vzali Farah k mnohým moslimským vodcom na modlitbu a žiadali o uzdravenie, ale nič sa nestalo. Donya v zúfalstve požiadala o modlitbu niektorých kresťanských priateľov, ktorí svoju vieru žili s odvahou. Krátko po tomto zhromaždení Boh zázrakom uzdravil Farah!

Donya sa rozhodla nasledovať Ježiša, ale Taherovi chvíľu trvalo, kým sa rozhodol. Keď nakoniec vložil svoju vieru do Ježiša, pocítil okamžitú zmenu: „Bolo to, akoby bremeno spadlo z mojich ramien,“ hovorí Taher. " Mal som pocit, že lietam. Bol to najkrajší okamih môjho života. “

Bolo to najkrajšie rozhodnutie, aké Taher kedy urobil - a možno aj najnebezpečnejšie. Odvtedy pozná hlboký a osobný vzťah s Ježišom, ale musel aj opustiť krajinu, ktorú miluje. Po prepustení z väzenia tajná služba všade sledovala Tahera a jeho rodinu. Nemohol si nájsť prácu a pravidelné obťažovanie začalo byť neznesiteľné. Nakoniec sa rozhodli opustiť krajinu. Teraz sú ako utečenci v Turecku - aj keď dúfajú, že sa jedného dňa vrátia domov, aby svojej komunite mohli zvestovať dobré správy o Ježišovi.

V Turecku je teraz ťažký život. Sú vďační za to, že sú o niečo viac v bezpečí, ale utečenci nemajú takmer žiadne práva, prácu je ťažké nájsť a ich budúcnosť je neistá. Ale Taher, Donya a ich deti sú stále pevní v Kristovi. Na otázku, či im všetko, čo zažili, stojí za to - stratiť domov, prácu, priateľov, rodinu a hmotný majetok - Donya neváha: „Ježiš stojí za všetko. Podľa môjho názoru sme zatiaľ nezaplatili žiadnu cenu. “

Povedzte im, že nie sú sami

Žiaden prenasledovaný veriaci by nemal byť sám - a vďaka ľuďom ako ste vy, sa Open Doors stretáva s tajnými veriacimi na Blízkom východe v každej fáze ich životnej cesty.

Partneri programu Open Doors pomáhajú ľuďom, aby mohli počuť o Ježišovi online, ponúkajú školenie v učeníctve a vodcovstve, poskytujú praktickú a duchovnú podporu a poskytujú bezpečné miesto pre veriacich, ktorí museli utekať ako utečenci do susednej krajiny.

Bez kresťanského spoločenstva je pre izolovaného, ​​tajne veriaceho človeka skutočne ťažké rásť vo viere - a odolávať tlaku do návratu k islamu. Vaša podpora môže vašim bratom a sestrám na Blízkom východe ukázať, že nie sú sami, a môže im pomôcť vytrvať, stáť pevne v svojej viere a byť odvážnymi svedkami pre ich komunitu.

skrátené

Preklad z Open Doors

Foto: pxhere