Sabatina James sa narodila v Pakistane. Žila v moslimskej rodine. Starý otec bol moslimský duchovný. Bol na ňu hrdý, Sabatina bola veľmi šikovná, lebo sa veľmi rýchlo naučila naspamäť všetky súry z koránu

Jej otec nemal dobrú prácu v Pakistane, preto hľadal riešenie inej práce. Vo svojich desiatich rokov sa spolu so svojou rodinou presťahovala do Linzu v Rakúsku. Už po prvých dňoch po príchode si všimla, že u „neveriacich“ /kresťanov/ bol domov omnoho čistejší. Pýtala sa, prečo susedka, ktorá má nemanželské deti nebola ešte odsúdená na smrť, veď porušila tým česť rodiny... Sabatina rýchlo vnímala rozdiely v živote ich rodiny a ostatných. Nemohla ísť na plaváreň, nemohla si hľadať priateľky medzi „neveriacimi“. Nepáčilo sa jej ani oblečenie, ktoré musela nosiť a preto určitý čas sa počas cesty do školy prezliekala do západného štýlu, pokiaľ jej na to neprišli rodičia. Následne nasledovali kruté bitky. Odvtedy bola bitá za každé malé odlíšenie vo výchove medzi ich spôsobmi a štýlom Západu, ktoré chcela dosiahnuť. Matka ju ťahala po zemi za vlasy a bila. V škole často plakala. Jedného dňa ušla z domu a vyžalovala sa cudzím ľuďom, že ju chcú proti jej vôli vydať. Úrady to riešili s jej rodičmi, ale tí všetko zapreli. Úradníci uverili rodičom a vec nechali tak. V tých časoch si to ľudia na Západe ani nevedeli predstaviť, čo je to nútený sobáš. Dievča už vtedy pochopilo aká je moslimská výchova: Žena je vždy vinná. Aj keď ju zmláti muž, ona mu určite zadala k tomu príčinu, že si to zaslúžila...

Rodičia však považovali Rakúsko iba za miesto svojho dočasného pobytu. Nechceli tam zostať. Rodina považovala jej správanie za príliš odlišné od moslimskeho chovania, a preto ju poslala v jej šestnástich rokoch späť do rodného Pakistanu. Jej teta mala pre ňu už roky dopredu nachystaného ženícha. Ona ju  poslala do prísnej školy - madrasy. Tam to Sabatina vnímala ako druh vymývania mozgu. Sabatine sa tak pohoršilo, že ju zo štúdia poslali domov.  Bola nútená k sobášu s vlastným bratrancom. Zažila tu všetky možné spôsoby psychického násilia. Široká rodina nadávala jej rodičom. Matka povedala dievčaťu, že ak pre zlosť od širokej rodiny zomrie, bude tomu vinná Sabatina.  Aby nakoniec mohla vycestovať späť do Rakúska, súhlasila, ale po príchode do Rakúska sobáš odmietla. Rodina to mala tak premyslené, že sa v Rakúsku zoberú a potom pakistanský muž bude môcť tiež zostať v Rakúsku. Takto boli ich plány narušené.

Napriek tomu všetkému ešte stále chcela zostať vernou moslimkou. Potom však spoznala  jedného kresťana a veľmi sa jej páčil jeho prístup k nej. Vlastná rodina ju stále tlačila, aby sa vydala za moslimského bratranca, aby on dostal víza.  Stále viac spoznávala Bibliu a svet lásky a odpustenia, ktorý predtým nepoznala. Bola šokovaná prístupom Ježiša k ženám. V čase Jeho účinkovania ženy nemali žiadny hlas v spoločnosti. Ani ich svedectvo pred súdom nemalo hodnotu. A zmŕtvychvstalý Ježiš sa zjavil práve žene ako prvej. Lásku bez podmienok u Alaha nepoznala, ani u rodičov.

V roku 2003 konvertovala na katolíčku. Jej matka na to povedala: „Keby som to vedela, keď si sa narodila, vlastnými rukami by som ťa uškrtila.“ Sabatina nahlásila polícii všetky vyhrážky, ktoré dostávala. Rodina ju prehlásila za psychicky chorú.

Kvôli vyhrážkam smrťou zo strany vlastnej rodiny sa presťahovala z Linzu do Viedne, tam si zvolila novú identitu a navždy sa stratila rodine. Odvtedy pomáha mnohým moslimským ženám v prípadoch núteného sobáša, vystupuje v médiách a na konferenciách /s ochrankou/ a objasňuje situáciu ženy v islame. Tiež vytvorila organizáciu na podporu prenasledovaných kresťanov a navštevuje pakistanských kresťanov, aby im pomohla.

Nemá už viac podporu rodiny, jedinú oporu má v Bohu. Prehlásila: „Jediným zmyslom môjho života je spojenie s Kristom. Za to som ochotná aj zomrieť.“

Preklad z Rádia Maria Rakúsko

Foto: wikipedia