Seojun vyrastajúci v Severnej Kórei sa snažil len prežiť. Mimo času v škole musel pracovať na poli a predávať bylinky, aby mohol prežiť. Spomína si, že chodil po poliach so zeleninou a hľadal jedlo na úpätí hôr, často však zostával hladný . Tento pocit hladu - a strach z možného vyhladovania – ho desil v jeho prvých rokoch života. "Mal som to veľmi ťažké ," hovorí. "Vynaložil som maximálne úsilie na to, aby som získal misu teplej ryže. Naozaj som sa namáhal ako som vedel a premýšľal som:" Ako možno žiť so svojou rodinou šťastne? "

Počas 90-tych rokoch, keď hladomor zasiahol Severokórejčanov, Seojun začul , že by bolo možné získať jedlo v Číne. Bol zúfalý, nemal čo stratiť, tak sa rozhodol prejsť cez rieku Tumen, vstúpiť do Číny a zabezpečiť jedlo pre svoju rodinu. Sedemnásťročný Seojun prekročil zamrznutú rieku a hranice bez akýchkoľvek vecí –mal len školskú uniformu a zimnú bundu.

"V tej dobe veľa ľudí prekročilo hranice. Bolo to tak časté, že na ľade bola aj cesta. Veľmi vtedy snežilo a keď ľudia šli po snehu, vytvorili cestu."

Život v Číne bol tvrdý. Snažil sa nájsť dostatok práce a zároveň si musel dávať pozor, aby ho nechytili, lebo by bol  poslaný späť do Severnej Kórey.

" Hľadal som miesta, kde bolo jedlo a  zamestnávateľov, ktorí by mi dali prácu. Žil som na rôznych miestach, zostával som na staveniskách. Z času na čas som spal vonku. Mal som lem malý balík mojich vecí, ktoré som si bral všade. Pracoval som ako drevorubač a tiež v kameňolome, pracoval som v noci i počas dňa, ale nezarábal som veľa peňazí. Bol som vyčerpaný fyzicky i psychicky.

"Uvedomil som si, že Boh ma chráni "

Kvôli nedostatku jedla, nedostatku prístrešia a bezpečia bol Seojun bez nádeje. Všetko, čo si prial, bolo nájsť oddych a pokoj. Ale Boh videl Seojuna ako je vyčerpaný a mal pre neho lepšie plány.

"Spoznal som jedného muža pôvodom z Číny i Korey, ktorý chodil do kostola," hovorí Seojun. "Spýtal sa ma, či chcem stretnúť misionára."

Až do tej chvíle jediné, čo Seojun vedel o kresťanoch a kresťanstve bolo to, čo sa naučil v škole. Boli to vraj vlci v ovčej koži - a podľa jeho učebníc by im ľudia nemali nikdy dôverovať. Sú vraj poverčiví a pomaly mysliaci. Kresťania boli "hrozbou" pre severokórejskú spoločnosť. "Misionári boli opisovaní ako vrahovia, ktorí predstierali, že sú baránkami," hovorí. 

Ale on bol tak unavený, že využil príležitosť na získanie útočiska a odpočinku. To bol v skutočnosti chránený dom Open doors.

" Rozhodol som sa ísť do bezpečného domu jednoducho preto, lebo mi ponúkli miesto na bývanie a veľa opatery a podpory. Tak som sa stretol s misionárom, začal som trochu čítať Bibliu a chcel som postupne vedieť viac . Modlil som sa, ak je Boh živý - Boh, ktorý vykonal všetky zázraky v Biblii, aby ma ochránil pred odchytenim úradmi. Keď príde polícia skontrolovať moju totožnosť, aby ma obišli. V takých chvíľach som si uvedomil, že ma chráni Boh."

Ich jediná motivácia bola Božia láska

Po roku sa Seojun stal kresťanom. Zostal v chránenom dome spolu tri roky a získal biblické vzdelanie. Počas tejto doby sa Seojun naučil naspamäť 2 000 biblických veršov s nádejou, že sa vráti do Severnej Kórey, aby šíril Evanjelium. Ale bolo príliš riskantné vrátiť sa, takže miesto toho šiel na biblickú školu v Južnej Kórei. Dnes je tam cirkevným farárom.

Seojun má svoj obľúbený hymnus od svojho času v chránenom dome: "V záhrade" od C. Austina Milesa.

"Tieto verše, ktoré som miloval počas môjho pôsobenia v chránenom dome, sú stále zdrojom môjho povzbudenia a rád ich používam."

On chodí so mnou a hovorí so mnou 

A on mi hovorí, že som Jeho, 
A radosť, ktorú zdieľame, keď s Ním zostávame 
Nikto iný nepochopí.

Seojun je vďačný Open doors za podporu, ktorú dostal v chránenom dome.

"Nerozumel som, prečo by chránený dom poskytoval bez akéhokoľvek platenia to, čo som potreboval." Najskôr som si myslel, že museli mať nejakú skrytú motiváciu, ale ako čas plynul, uvedomil som si, že oni slúžili bez očakávania odplaty. Ich jedinou motiváciou bola Božia láska. Spoznal som Boha skrz týchto pracovníkov, ktorí mi venovali svoj čas a úsilie a dali mi príležitosť znova premýšľať o mojom živote a zmysle života.

Seojunovo posolstvo znie: Pokračujte v modlitbe a nevzdávajte sa.

"Ani jeden malý dar, ani jedna  chvíľa modlitby nie sú márne," hovorí. "V čase určenom od Boha úroda dozreje, plody budú rásť. Myslite na to, modlite sa veľa."

Ako môžem pomôcť mojej prenasledovanej cirkevnej rodine?

Severná Kórea je najnebezpečnejším miestom na svete pre kresťanov - ale nie je to jediné miesto, kde sú kresťania vystavení extrémnemu prenasledovaniu. Na iných miestach, ako sú Somálsko, Afganistan, Eritrea či  Irán musia kresťania skrývať svoju vieru pred diktátormi a extrémistami a riskujú za nasledovanie Ježiša väzenie alebo dokonca smrť.

Zdá sa, že naši prenasledovaní bratia a sestry sú príliš ďaleko a ich životy sú príliš odlišné od našich, aby sme im mohli reálne pomôcť, ale to nie je pravda. Tu je niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť dnes, ktoré znamenajú veľa pre našu prenasledovanú cirkevnú rodinu.

Môžete sa modliť. Brat Andrej, zakladateľ Open doors, hovorí: "Naše modlitby môžu ísť tam, kde my nemôžeme. Neexistujú žiadne hranice, žiadne väznice, žiadne dvere, ktoré by nám zostali zavreté, keď sa modlíme."

Modlitba za Severnú Kóreu: Pane Ježišu, ďakujem Ti za odvahu našich severokórejských bratov a sestier. Prosím Ťa o ochranu pre nich, aby mohla cirkev  pokračovať v raste a svietiť ako svetlo v tme. Požehnaj národ Severnej Kórey Tvojou milosťou, zaplav ho Tvojou pravdou a Tvojím milosrdenstvom.

Môžete dať.  Nemôžete pomôcť každému prenasledovanému veriacemu, ale ak dáte dar, môžete udržať v nádeji a nažive jedného brata alebo sestru. 

Ďakujem

Vaša podpora umožňuje pracovníkom a partnerom Open doors, aby boli k dispozícii pre našich prenasledovaných bratov a sestry tak dlho, ako je potrebné a ukázať im, že nie sú zabudnutí ani osamotení.

Seojun hovorí: "Nikdy nezabudnem na tých, ktorí mi pomohli v chránenom dome. Vaše nadšenie mi pripomína chudobnú vdovu, ktorá dala dve drobné medené mince, ktoré predstavovali všetko, čo mala. Zažil som silu vašej modlitby a podpory. Nevzdávajte sa alebo nestrácajte odvahu keď hneď nevidíte dôkazy. Boh teraz pracuje skrz vašu modlitbu a podporu.“

Ďakujem, že ste naďalej zostali s veriacimi, ako je Seojun.

* Meno bolo zmenené z bezpečnostných dôvodov

skrátené

Preklad z Open Doors

Foto: PxHere