10. február 2016

Jung Yohan je nadaný hudobník z Pyongyangu. Hrával aj pred Kim Jongom-Il. „Teraz už používam husle, aby som ukazoval na Krista“ hovorí. Tu je jeho príbeh:

„Môj starý otec bol uznávaný v podzemnej cirkvi. Až neskôr som si uvedomil, že bol kresťan. On ma doviedol k hudbe a tajne sa za mňa modlil. Teraz by ma vyobjímal a zašepkal: „Choď do neba, keď zomrieš“. Keď som bol starší, priznal sa mi, že je kresťan, ja som si to však moc neuvedomoval, čo povedal.

Keďže som mal hudobný talent, začal som v tejto škole už ako 5 ročný. Stal som sa detským hercom a vystupoval v mnohých filmoch.  Bol som vybratý, aby som hral na akciách pre Kim Jonga-Il, ktorý nastúpil ako vodca krajiny po otcovi v roku 1994. Musím uznať, že to bol veľmi príjemný človek, keď bol s nami. Prejavoval záujem o hudbu a chválil nás. Ale akcie boli nekonečné. Chodieval som do postele o druhej, tretej ráno.

"Kim Il-Sung a Kim Jong-Il boli ako bohovia pre mňa. Neskôr som Bohu priznal, že som ich uctieval ako bohov. Som z toho smutný, keď viem, že ľudia Severnej Kóree uctievajú vodcov v mysli a srdci ako bohov. Ale predtým som bol taký istý. Mojim životným cieľom bolo uctievať Kim Il-Sunga and Kim Jonga-Il. Nikdy dovtedy som neuvažoval o úteku. Život bol fajn.

Ako elitný muzikant som mal dovolené cestovať do východnej Európy. Pred asi ôsmymi rokmi som pôsobil aj ako profesor na výmennom pobyte vo východnej Európe. Moje skúsenosti stadiaľ dramaticky zmenili môj život. Jedného dňa sa ma zahraničný profesor spýtal: Čo ste taký skleslý?“ Povedal som mu, že neviem prečo. Necítil som sa tak v depresii.  On mi povedal: „Choďte do kostola. To vám urobí dobre“. Odpovedal som: „Môj starý otec  bol uznávaný v kostole.“ On odpovedal: „Vidíte? To bolo Bohom zariadené. Choďte v nedeľu do kostola.“

Rozhodol som sa poslúchnuť jeho radu a šiel som taxíkom v nedeľu. Doviezol ma k malému kostolu s krížom na streche. Predtým ako som vstúpil, som mal zrazu strach. Uvedomil som si, že to môže byť pasca. Až keď som počul hudbu zvnútra, vstúpil som a sadol si. Keďže som hovoril rečou tej krajiny, mohol som rozumieť obradom. Čo ma vtedy najviac zasiahlo bola hudba. Melódia a slová spôsobili, že som začal plakať.

V pondelok som sa zobudil a pýtal sám seba: „Čo sa to stalo? Prečo som sa tak rozcítil počas obradov?“ Nemal som na to odpoveď. Vedel som len, že musím ísť späť. Chcel som počuť viac o Ježišovi. Kazateľ povedal: Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí /Ján 8:32/

Neskôr som si uvedomil, čo bolo do mňa vštepené celý môj doterajší život. Môj starý otec bol dobrý človek, vláda Severnej Koree bola diabolská. Oni tvrdili, že kresťania sú zlí ľudia, ja som tomu neveril. Veľmi som chcel vedieť pravdu. Chcel som vedieť, čomu verila moja rodina. Tak som potom ďalej navštevoval kostol a stal som sa nasledovníkom Ježiša.

Mal som strach z toho, že vláda Severnej Kóree zakrátko zistí, že som konvertoval, vedel som, čo sa môže stať kresťanom. Za každú cenu som sa chcel vyhnúť pracovným táborom. Potreboval som ujsť do Južnej Kóree.

Zobral som si len zopár vecí z izby aby som nevzbudil podozrenie a odišiel. Kontaktoval som sprostredkovateľa, ktorý mi mohol pomôcť, ale chcel príiš veľa peňazí. Jedinú hodnotnú vec som mal svoje husle. Aby som si zachránil život , musel som ich predať. Moje heslo sa stali lístkom pre moju slobodu

Ak bol môj nástroj lístok, Boh bol sprievodcom. Som tak vďačný za všetkých, ktorí sa modlia za Severnú Kóreu, aj keď nás nepoznajú. V úplnej odovzdanosti Pánovi, cez mnoho krajín som nebezpečnú cestu ukončil bezpečne v Južnej Kórei. Po čase som bol schopný si našetriť na nové husle. Teraz som diakonom v kostole a hrám všade. Už viac nemusím hrať pre Kim Jonga-Il. Moje husle a ja oslavujeme Boha. Mojím snom je sa raz vrátiť do Severnej Korei a šíriť evanjelium mojou hudbou.“

Zatiaľ čo Jung Yohan žije v Južnej Kórei, asi 300 tis kresťanov zostalo v Severnej Kórei. Väčšina veriacich žije vieru v tajnosti, aby sa uchránilo pred únosom, mučením a smrťou severokórejských predstaviteľov. Približne 70 tis veriacich je uväznených v strašných podmienkach pracovných táborov. Severná Kórea je č 1 na listine krajín prenasledovaných ľudí World Watch List už 14 rokov za sebou, čo predstavuje najnebezpečnejšie miesto pre kresťanov. Modlíme sa, aby jedného dňa mohla Severná Kórea slobodne oslavovať Ježiša, ale pokiaľ sa to stane je potrebné podporovať ich akciou a modlitbou.

Zdroj: Open Doors

Foto: digitalviolin.com