6.júl 2015

Martina Paul,  32-ročná matka piatich detí si spomína na noc, keď bola vzatá skupinou Boko Haram. Vzbúrenci prišli do našej dediny v noci. Bola som v izbe s mužom a deťmi. Modlili sme sa, potom šli do postele. Zobudila som sa na výbuchy a streľbu o celej dedine. Počuli sme výkriky ľudí v dedine, kričali meno Ježiša. Povstalci vrazili do našich dverí, my sme začali kričať meno Ježiš. Oni nám prikázali prestať volať Ježiša, my sme odmietli. Zobrali mi muža a zastrelili ho predo mnou. Potom zapálili dom a odišli s nami do lesa. Po piatich mesiacoch porodila v tábore Boko Haram, dieťa zabili, lebo pritom chválila Ježiša.

Martina je len jedna z 2000 žien a detí, ktoré boli unesené skupinou Boko Haram. Ale Martina je jednou zo šťastných. V máji zaútočila armáda na Sambisa les a „vyčistila“ desať táborov Boko Haram, s tým oslobodila stovky žien a detí. „Nech je Pán oslávený. My sme boli oslobodené samým Bohom“ hovorí Martina.

Pracovník pre Open Doors, Isaac sa stretol s Martinou a ďalšími zachránenými ženami, ktoré boli odvlečené do Yola v Adamawa oblasti. Bolo tam vtedy unesených 276 žien, ktoré sú teraz voľné a spamätávajú sa z hororových zážitkov. Pri jeho návšteve boli štyri ženy tehotné a 30 kriticky chorých. Mnohé boli podvyživené. Jedli len raz za deň, kukuričnú kašu a polievku. Kto zmeškal kvôli nejakému dôvodu jedlo, dostal ho až na druhý deň. Malé deti už boli úplne apatické, vyhladované.

34 žien a detí v tábore boli kresťanky. 20- ročná Elizabeth povedal Isaacovi, ako boli nútené konvertovať. Ktorá odmietla, bola ukameňovaná. Všetkým boli zmenené mená na moslimské a čas moslimskej modlitby bol sledovaný.

Unesené ženy boli nútené sa vydať. Ktorá odmietla, bola verejne potrestaná na príklad pre ostatných. Bolo to 80 rán bičom, zastrelenie alebo podrezanie hrdla. Smrť a znásilnenie boli dennou realitou.

Elizabeta pokračovala: Dostala som muža, ale som mala šťastie, lebo v deň, keď som bola vzatá do jeho stanu začali útočiť na iné dediny a už sa nikdy nevrátil. Pravdepodobne bol pritom zabitý.“

Tieto ženy ďakujú Bohu za záchranu životov. Pán vypočul ich modlitby, nebola to len ich záchrana, ale cítili Jeho milosť každý deň v tábore.

Elizabeth hovorí: „Bola som veľmi blízko Bohu v svojej tajnej modlitbe. Cítila som Božiu prítomnosť. On ma uistil, že jedného dňa budem zjednotená s mojimi ľuďmi.“ Waliya Samiyu (25) povedala: „Boh nikdy neodmietne svojich ľudí. On ma nesklamal. Moji priatelia prišli o život v mojej prítomnosti. Ja som prešla utrpením. Bola som znásilnená. Videla som peklo. Ale ja sa držím Boha, ktorý ma pozná. Kričala som k Nemu deň i noc. V noci, keď sa každý trápil v svojom utrpení som pozerala na hviezdy a stále som Pánovi pripomínala Jeho prísľuby. On dodržal, čo sľúbil. Ja som to prežila a som voľná. Nech je Bohu sláva.“

Isaac dodal praktickú pomoc vo forme práškového mlieka, oblečenia, mydla a peňazí. Oslobodené ženy si uvedomovali, že tieto dary predstavujú lásku a modlitby bratov a sestier z celého sveta a majú byť zdrojom ich povzbudenia, aby všetci utrápení veriaci ľudia videli, že neboli druhými zabudnutí.

Racheal John (25) hovorí: „Rada by som videla všetkých tých, ktorí mi poslali túto pomoc. Neviem, čo povedať. Nikdy nezabudnem, že bratia a sestry sa o mňa postarali, modlili za moju záchranu. Nech Pán zahŕňa svojim požehnaním každého, kto prispel pomocou.“

Vilita John (15) dodáva: „Na tento dar budem pamätať pokiaľ budem žiť. Veci sa síce pominú, ale slová spojené s týmito darmi zostanú navždy vo mne. Bohu nech je sláva!“

Pre siroty je budúcnosť neistá. Isaac sa stretol s 10- ročnou Alisou, ktorej Boko Haram zabili rodičov a bola v ich tábore sedem mesiacov. Ona neprestala dúfať. Nemá nikoho, kto by jej mohol pomôcť. Ale je si istá, že Boh sa o ňu postará. Tým, že ju zachránil, ukazuje, že má pre ňu niečo nachystané v jej ďalších dňoch.

Zdroj: Open Doors

Foto: pixabay