29.mája 2015
Noushin /meno zmenené/ je vedúca v domácej cirkvi v Iráne. Keď začali byť ľudia z jej okolia uväzňovaní, mala strach, že bude ďalšia z nich. Bude jej viera dosť silná, aby vydržala prenasledovanie?
Som vodca našej domácej cirkvi. Keď som počula, že iní od nás boli uväznení, mala som strach z väzenia. Nebola som ochotná ísť do väzenia. Vedela som, že je to špinavé miesto, ľudia sú tam mučení a sami uzamknutí. Mala som strach, že to všetko vzdám a prezradím všetkých členov domácej cirkvi. Dokonca som sa bála, že keď ma budú trápiť, vzdám sa viery. Cítila som sa ako zbabelec, preto som prosila Boha celým svojim srdcom, aby ma neskúšal nad moje schopnosti.
Niekoľko dní po mojej modlitbe som počula klopanie na moje dvere. Srdce mi začalo skákať. Bola to tajná polícia. Bola som nahnevaná. Ako som prichádzala k dverám, hádala som sa s Bohom. Neprosila som ho,aby ma neuviedol do pokušenia? Nehovorila som mu, že nevydržím trápenie? Prečo ma postavil do tejto situácie?
Toho čo som sa bála, sa stalo. Zaviazali mi oči, posadili do auta a zaviezli do väzenia. Bola som daná do samotky. Už len zápach cely mi robil zle. Bola sa vydesená na smrť. Čo sa mi teraz stane? O niekoľko hodín neskôr ma vzal dozorca z cely. Prechádzajúc koridormi mi prichádzali na um všetky možné myšlienky. Idú ma mučiť a nútiť vyzradiť mojich priateľov? Budem dosť silná vyznať Ježiša ako svojho Pána?
Posadili ma na stoličku pred vyšetrovateľa. Spýtal sa ma: „Prečo ste sa stali kresťankou a navádzali iných moslimov, aby urobili to isté?“ Pozrela som sa naňho. Nebola som dosť silná odpovedať. A zrazu prišiel pokoj do môjho vnútra. Taký pokoj, aký som poznala len pri čase s Pánom. Bol to Duch svätý. Na moje vlastné prekvapenie som sa už viac nebála.
„Je to česť pre mňa hovoriť o Ježišovi“ povedala som vyšetrovateľovi, ktorého tvár prejavovala stále väčší hnev. „ Aj vy potrebujete Ježiša pre svoj život. Nemôže mi to byť jedno. Chcem, aby ste zakúsili radosť a požehnanie zo spásy. Nemôžem o tom mlčať“
Bola to len tretia noc, keď sa mi podarilo zaspať. Bola som veľmi unavená. V strede noci som počula klopanie na dvere. To nemohlo znamenať nič dobré. Počula som hlas vyšetrovateľa. Prišiel ma biť alebo znásilniť? On však povedal: „Nebojte sa, potrebujem vašu modlitbu.“ Hovorili sme o Ježišovi celé hodiny a nakoniec odovzdal srdce Ježišovi. Modlili sme sa spolu. Keď som sa na neho pozrela, videla som, že jeho tvár je jasnejšia ako predtým. Povedal:„Toto je prvý raz, keď som pocítil pokoj a lásku Božiu v mojom živote“
Vyšetrovateľ mi nemohol pomôcť otvorene, ale pomáhal ako sa dalo. Krátko na to som bola prepustená. Stále som v kontakte s ním, aj jeho žena dala srdce Ježišovi. Pomáham im rásť vo viere. Vyšetrovateľ sám chce byť raz evanjelizátorom. Napriek všetkému tomu, čo som zažila vo väzení, spomienky naň mám dobré. Keď som bola slabá, Boh ma posilnil. A dokonca aj v mojej slabosti ma on vybral za nástroj, aby som viedla druhých k Nemu.
Prosím modlime sa:
-Za mnohých kresťanov uväznených v Iráne, aby zažili pokoj a silu ako získala Noushin
- aby mnohí muži a ženy prišli k Ježišovi skrz svedectvo prenasledovaných kresťanov
- o ochranu a múdrosť pre tajných veriacich
Zdroj: Open Doors
Foto: wiki