Kim Sang-Hwa /meno je zmenené/ je dcéra severokórejského náboženského vodcu. Teraz žije v Južnej Korei. Najviac opevnená hranica sveta ju oddeľuje od rodičov a bratov a sestry v Kristu zo Severnej Koree. Tu je jej príbeh.

Pochádzam z kresťanskej rodiny, hoci veľmi dlho som si nebola toho vedomá, že moji rodičia sú veriaci. Ako mnohé kresťanské rodiny, aj naša rodina bola vyhnaná v roku 1950 do odľahlej dediny. Môj otec bol veľmi zručný. Nemôžem povedať, čo robil, aby som ho neohrozila teraz. Bol schopný zarobiť viac peňazí. Moja mama mala príbuzných v Číne.

Moji rodičia pokračovali v schovávaní ich viery pred vonkajším svetom, ale ja si spomínam ako som sa zobudila jednu noc, keď som mala šesť rokov. Náš dom bol veľmi malý,  všetci sme spali v jednej izbe. Keď som otvorila oči,  videl som otca a mamu pod dekou a počula hlas rádia. Neskôr som pochopila, že počúvali vysielanie z kresťanského rádia. V našom dome bol skrytý priestor. Keď som mala 12 rokov náhodou som ho našla. Neviem prečo,  pocítila som niečo v mojej ruke a bola to kniha. Otvorila som ju a začala čítať:
Na začiatku Boh stvoril nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna a všade bola tma. Lem Duch Boží sa vznášal nad vodami. A Boh povedal, nech je svetlo a bolo svetlo. .. Začala som sa triasť a zahodila knihu. Bola som zľakaná. Môj objav ma mohol stáť život. Bála som sa dotknúť Biblie, ale tiež som nemohla len tak odísť. Zavrela som oči,  vzala knihu a zas vrátila. Rozmýšľala som. Mam to povedať môjmu učiteľovi? Mám navštíviť miestneho bezpečnostného úradníka?

 Pätnásť dní som nedokázala myslieť na nič iné. Vedela som, že je to moja povinnosť nahlásiť zakázanú knihu. Ale bola to moja rodina, ktorá s ňou súvisela. A tiež som mala otázky: "Kto je ten Boh? Alebo čo?"

Nakoniec som nabrala odvahu a spýtala sa otca. Bol veľmi prekvapený, potom si sadol ku mne a spýtal sa: Vidíš tieto staré stromy? Kto ich stvoril? Ja som odpovedala, že neviem.

Môj otec mi vysvetlil stvorenie sveta, aj to ako Boh stvoril Adama a Evu. Potom sa obrátil ku mne s inou otázkou. Ktoré je najnebezpečnejšie zviera? Odpovedal: Had. A porozprával mi ako prišiel hriech na tento svet. Potom mi vysvetľoval mnohé biblické príbehy. Ja som esšte nebola veriaca, ale dávalo mi to zmysel. Bolo mi ľúto všetkých ľudí, ktorí nepoznali túto pravdu. Aj moji starší súrodenci boli neznalí.

Mama ma viedla, aby som sa naučila verše Biblie naspamäť, Verím v Boha a vysvetľovala mi Písmo. Starý otec ma naučil sa modliť. „ Je to len rozhovor s Bohom. Nič viac, nič menej.“ Hovoril veľa o Ježišovom druhom Príchode. Skutočne po tom túžil.

Pre mňa boli všetky tieto príbehy a myšlienky tak zaujímavé! Začala som sama čítať Bibliu. Ale uvedomovala som si, že je to nebezpečné. Môj otec mi zdôrazňoval, aby som o tom nikomu nehovorila. Potom sa začal šepkajúc modliť: Otče, pomôž ľudom Severnej Koree nájsť najprv Tvoje Kráľovstvo“.

Občas sa stretol môj otec s ľuďmi na tajnom mieste. Veľa detí veriacich tam prišlo tiež a učili sa Bibliu.  Modlili sme sa spolu. Medzi ľuďmi, ktorí navštevovali tajné stretnutia boli aj neveriaci, dokonca špehovia. Keď raz umieral jeden z nich, môj otec bol pri ňom. On sa priznal: Viem všetko o tebe. Aj tvojej rodine a tvojej viere. Bol som tajný, mal som ťa sledovať. Ty si však dobrý človek. Nikomu som nepovedal, že si kresťan. Povedz mi ako sa nim môžem aj ja stať“ V posledných momentoch života sa muž vyznal so svojich hriechov a odišiel do Božieho kráľovstva. Môj otec ho tam priviedol.

Boh nás ochraňoval viackrát. Raz bola prehliadka domu a zdalo sa, že tí ľudia tušia, že sme kresťania. Ale boli to tiež dobrí ľudia. Toto všetko posilňovalo moju vieru v Boha. On mi daroval toľko pokoja! Ja si naozaj myslím, že veriaci Severnej Koree prežívajú viac pokoja a veria Bohu viac ako veriaci krajín, kde nie sú za vieru prenasledovaní.  

Kim nakoniec musela opustiť Severnú Koreu, keď aj s jej manželom zistili, že ich chcú vykázať z ich domu. Ušli nebezpečným spôsobom do Číny a potomj cestovali cez Mjanmarsko a Thajsko unikajúc vojakom až pred niekoľkými rokmi prišli do Južnej Koree. Kim hovorí:

„Moje sny a nádeje sa nezmenili odvtedy ako som opustila Severnú Kóreu. Tu na Juhu je omnoho viac slobody, ale naša viera je tá istá. Priala by som sa vrátiť do Severnej Koree , ohlasovať Evanjelium a mať priateľstvá s miestnymi veriacimi. Milujem ich vieru. Som ochotná zomrieť za Evanjelium. Myslím si, že keby som nemala rodinu tu v Južnej Korei, už by som sa vrátila pomáhať tam ľuďom v núdzi.

Ako si to prial, aby sme sa modlili za Severnú Koreu? Vždy mi hovoril, aby sme hľadali najprv Kráľovstvo Božie. To bola vždy jeho modlitba za krajinu a jej veriacich. Tak sa aj ja modlím. Ale niekedy som znechutená. Zdá sa, že v Severnej Korei sa nič nemení. Často sa pýtam Boha: Čo mám robiť? Prečo mám pokračovať v modlitbe za Severnú Koreu? Ale Boh mi pripomína: Poznáš Severnú Koreu lepšie ako iní. Poznáš ľudí a ich utrpenie. Ak sa ty nebudeš modliť, kto sa bude? Spoľahni sa na mňa. Ver mi!“

Zdroj: Open Doors

Foto: wiki