Keď už mysli svojej zdravo, umne, velíš,
keď už jej zlé myslenie viac nedovolíš,
tvoj duch s Božím Duchom svižne kráča,
zažívaš vznešenosť, vznášaš sa ako vtáča.
Človek - ako silná, inteligentná a milujúca bytosť,
nosí v sebe transformačnú a obnovujúcu schopnosť.
Trpezlivou praxou a neochvejnou vytrvalosťou,
prejde cez bránu chrámu poznania s blaženosťou.
Ale keď myšlienky sú plné strachu, pochybností,
pretvoria sa do slabošstva, zbabelosti a váhavosti.
Lenivé myšlienky, do nečestnosti, žobroty a falošnosti,
nenávistné a odsudzujúce do obviňovania a násilnosti.
Ľudia, ktorí žijú v strachu z choroby, jej aj podľahnú,
nečisté úmysly ich nervovým systémom otrasú.
Ich pribúdajúce vrásky sú vyryté pochabosťou,
hnevom a pýchou či početnou zlou vlastnosťou.
Len ten, kto poctivo každú trpkú myšlienku vykynožil,
kto pred sebaukrižovaním, či ťažkým súžením, sa nezložil,
dosiahne s Bohom výšin svojich najvznešenejších cieľov,
svet sa mu stane vľúdnejší, zažiari skvostom, nehou.
A jeho krásne, nežné, súcitné, prívetivé myšlienky,
sa vykryštalizujú do milostiplnej, pôvabnej mienky.
Statočné, sebaisté a rozhodné do odvahy a bravúrnosti.
Rázdné do čistoty, usilovnosti a vľúdnych okolností.
A, keď ešte má aj hlad po Bohu a živý kontakt s Ním,
keď upiera zrak na Neho a činí pokánie zo svojich vín,
uctieva Ho a stíši svoje myšlienky, vôľu, emócie,
v jeho srdci mu prúd myšlienok Božích jasne zneje.
Vesmír neprejavuje priazeň chamtivým, nečestným,
pomáha len úprimným, veľkodušným a cnostným.
Nie materiálne bohatstvo, nie nadanie, ani schopnosti,
ale Božie vízie, dozreté mysľou, vedú k spokojnosti.
Teda drž pevne svoju myseľ - myšlienok tok - a ovládni ho,
keď v jadre tvojej duše veliteľ ešte spí - prebuď ho!
Sebaovládanie je moc. Správna myšlienka je maestro.
Povedz svojmu srdcu: Mier. Pokoj. Ži s Ježišom sladko!