Kňazská úroveň kresťanskej cirkvi v stredoveku,

sa v mnohom odklonila od prvokresťanského základu.

Na obnovu jej duchovného poslania vstúpili reformátori:

John Wycliffe, Ján Hus, Martin Luther aj iní vzkriesitelia.

Husovi, ako aj všetkým Bohu verným, šlo v cirkvi o nápravu,

usilovali sa priamo odovzdať veriacim pomoc - Božiu záchranu.

Zrozumiteľnou rečou Husove kázne zneli zakotvené v Písme svätom,

jedine Kristus je hlavou v cirkvi, spása ľudstva, svetlom národov.

Hus bol inšpirátorom a tvorcom revolúcie ducha,

bojoval proti všetkému, čo zatracuje duše i telá,

proti sebectvu, mamonárstvu, podvodom, klamstvu,

ale aj náboženskej bigotnosti i proti modlárstvu.

Diel učenia prevzal od cirkevných otcov,

ako bol sv. Augustín, Jeroným, Bernard či Gregor.

Odkázal: Hľadaj Pravdu, počuj Pravdu, hovor Pravdu,

lebo len Pravda ťa vyslobodí od diabla i hriechu.

Mal túžbu priviesť kresťanov k čistému prameňu,

k dôstojnému, spravodlivému, úprimnému žitiu,

v záujme záchrany, spásy pre tento i život večný,

čo spôsobilo u vtedajších vládcov trudné schizmy.

Svoju pravdu šiel do Kostnice na cirkevný snem obhájiť,

prítomným 200 biskupom a 800 opátom chcel ju zdôvodniť.

Ním pripravené traktáty o pokoji, vlastnej viere nevypočuli,

drsno trvali na zrušení Jeho učenia, bo im privodilo rozkoly.

V predvečer Husovej smrti prišiel za ním kardinál,

žiadal podpis na odvolanie učenia, no Hus ten spis roztrhal.

„Ty teda nechceš slobodu?!“ a Ján Hus hovorí:

„Slobodu v hanbe, za cenu pravdy?!“

Majster Ján Hus išiel až na smrť pre svoju pravdu,

ani po telesnom a psychickom tlaku, neustúpil od názoru.

600 rokov už uplynulo od upálenia majstra Jána Husa,

však jeho Pravda výrazne svet v dobro mení a menila.

Husitské hnutie dalo vznik kresťanskej reformácie,

Majster Hus sa stal najväčším hrdinom dejín v Európe.

Je živým symbolom zásadovosti a slobody svedomia,

ó, Bože daj, by aj v nás rástli takíto vzácni Boží poslovia.