Poníženie, ľahostajnosť, nevzdelanosť, poroba,
a práve v tom je naša bieda, ťažká to choroba
ale tej biede našej, že raz budú konce,
verilo Duchom Svätým vedené Štúrovo srdce.
Pred 200 rokmi v Uhrovci uzrel Ľudovít Štúr svetlo sveta,
stal sa najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života,
s prezieravými schopnosťami, s čestným, ľudovým myslením,
s láskou k vlastnému národu, za lepšieho života túžením.
Nabádal: "Veľa tvoriť, málo troviť, učiť sa.",
lež k tomu bránilo zlé žitie a jazykové dorozumenia sa.
V meruôsmom roku na Uhorskom sneme začal rázne presadzovať,
slovenskú materinskú reč a autonómiu i slobodu pre našu vlasť.
V revolučných rokoch spolu so Štúrovcami organizoval boj,
za národné a sociálne práva, spravodlivosť a pokoj.
Aj keď chabo vyzbrojení dobrovoľníci ťažký boj nevyhrali,
zostalo v nás silné povedomie, by sme za pravdu vždy bojovali.
Štúr sa stal kodifikátorom slovenčiny dnešnej krásnej,
slovenčina sa stala prejavom štúrovskej kultúry jasnej.
V období vrcholiaceho národného obrodenia
bol vedúcou osobnosťou slovenského prebudenia.
Skvostnou literárnou tvorbou Slovákov povznášal,
národ náš Slovenský spevavým národom nazval.
V speve hovorí k svetu z pokolenia na pokolenie,
oj, v speve je jeho najvrúcnejších citov vyjadrenie.
Evanjelizoval, o pliage alkoholu pre ľudstvo kázal,
čisté, dobroprajné zmýšľanie pre naše blaho hlásal.
Chýrne nás svetom zviditeľnil, tak ho s úctou pozdravme,
dvojsté výročie narodenia génia Štúra, slávne oslávme.