Hýrivá  kamenná  krása

I zaskvel sa senzačnosťou kameň,

pre ktorý už nebola žiadna nádej,

byť iným než len zostať kameňom,

v hŕbe skál s dušou  kamennou.

On ocitol sa v majstrovej zručnej  ruke,

dostal tvárnosť, sviežosť i bratov umne,

prišli aj sestričky  srdečné, pestré, rúče,

a vznikol  obrázok, oj, raduj sa, teš sa, srdce.

Sme milé, drobné,  čarokrásne  hviezdičky,

Hospodina uctievame kamienkami vzácnymi,

ametystom, krištáľom,  čo trbliece sa, skveje,

hrejivá  Kristova láska  v nás radosťou žije.

A takto z poskladaných kamienkov krása  učarila,

jasotom,  ľúbosťou  i melódiou sála pookriala,

prihovorila  sa pútnikom s vrúcnou túžbou v duši,

pozrite sa na nás, stratení sme boli, dnes sme súci.

Tu Duch Boží  si  v diele všimol  Božiu tvár,

z  hýrivých  kamienkov ako jasnú slnka žiar,

poslal priazeň, prišla bázeň, tvorba slávne ožila,

z vďačnosti, že náš maestro  verne miluje  Ježiša.

Aj my, ako kameň, keď nás Boh do rúk  vezme,

nechajme sa brúsiť, veď diamant brúsením peknie,

buďme  Bohu vďační za  skúšky, či súženie,

ono nás premení  vo vzácne Božie stvorenie .

Vďaka Ti, chvála Ti, milostivý, dobrotivý  Bože,

že i cez umenie nám dávaš poznať ciele Tvoje,

pomôž nám kráčať s Tebou, nech k Tebe spejeme,

nech ako tie  kamienky nádejou, radosťou žiarime.