Šťastní ľudia

Nepotrebujú potechu ani balzam ľudí,

spoločenstvo  s Ježišom napĺňa ich túžby,

ich šťastie nepochádza  zo spolku priateľov,

všetky ich potreby majú v Otcovi našom.

My opierame sa o priateľskú ruku,

ale oni v Milovanom majú záruku,

na načerpanie síl sa im už oddych nežiada,

chváľ duša moja Pána  nemenne zaznieva .

Oni už nezháňajú žiadnych poradcov,

ani  anjelských duchovných poslov,

oni  tvárou v tvár Boha uvidia,

anjeli im nesú všetky žehnania.

Oni netúžia mať viac  učiteľov,

o Bohu hovoria medzi sebou,

nie ako metódu teórie, učenia,

Pán im však dá hojné poznania.

Nepotrebujú lieky, pretože nevravia:

„Ochorel som",  „Zachráňte ma".

To všetko  potrebné v Bohu nájdu,

On sa vždy postará, dá hojnú žatvu.

My pozeráme na mäso, ktoré sa skazí,

na odev, ktorý vyjde z módy, sa zničí,

oni už nemajú obavy a netúžia mať  nové šaty,

ich biele rúcha žiarou sa lesknú a jedlo nekazí.

My vedrom naberáme vodu zo studne,

oni z prameňa pijú živú vodu voľne,

my máme almužnu pri bráne cára,

oni s ním stolujú ako hostia Kráľa.

Ó, aký slávny, šťastný  to čas bude,

keď si nás Hospodin  privinie k sebe,

keď len Boh bude našou radosťou,

a duše nám budú žiariť svätosťou.