Chlapi z Kláštora pod Znievom prerábajú od decembra 2014 Rodinkovo v Belušských Slatinách. Toto bola pred časom kaplnka, v ktorej sa slúževala sv. omša. Zakrátko tu budú vďaka nim omnoho väčšie priestory pre rodiny i spoločenstvá.
Pohľad na spoločenstvo zvonku
Otec Vladko Maslák začal realizovať túto myšlienku s asi desiatimi chlapmi, ktorých prichýlil k sebe na faru ešte v predchádzajúcej farnosti v roku 2007. Začiatky boli veľmi ťažké. Kňaz s platom duchovného, desať chlapov bez kvalifikácie a bez finančných prostriedkov v pätnásť rokov nepoužívaných starých budovách. Nemali funkčnú elektriku, kúrenie, ani žiadne sociálne zariadenie.
Dnes, keď sa stretnete s ľuďmi z tohto spoločenstva, pôsobia vyrovnane, vyzerajú spokojní, šťastní. Ku koncu januára 2014 tu spolu býva asi 150 chlapov a ďalších asi 40 je ubytovaných v domove pre chorých a starých, ktorý si sami postavili. O chorých chlapov sa tu starajú rádové sestry, ktoré sú vyštudované zdravotné sestry alebo opatrovateľky.
Chlapi, ktorí sem prichádzajú, majú väčšinou za sebou ťaživú minulosť, ktorá ich dohnala na okraj spoločnosti, na ulicu. Na tomto mieste však našli úctu a porozumenie. Pána farára nezaujíma ich minulosť, len prítomnosť. Pre vzájomné spolunažívanie platia dohodnuté určité pravidlá. Kto ich poruší, napr. požívaním alkoholu, musí odísť za bránu. Vrátiť sa môže triezvy, ale opätovné porušovanie pravidiel sa netoleruje.
Nezastupiteľné miesto v živote v tejto komunity má práca a modlitba. Každý deň začína rannými chválami. Po raňajkách sa chlapi rozídu za prácou a pred obedom sa opäť zídu pri ruženci. Potom práca a večer svätá omša, na ktorej spieva vlastný spevokol a zúčastňujú sa jej takmer všetci muži. Svätá omša sa slúži i v kaplnke v domove pre chorých, kde využili aj možnosti modernej techniky. V kaplnke je nainštalovaná kamera a chorí, ktorí nemôžu zísť po schodoch do kaplnky, takto môžu sledovať sv. omšu v spoločenskej miestnosti.
Podľa o. Vladka je modlitba veľkým posilnením pre týchto ľudí. Modlitby sa zúčastňujú dokonca aj tí, ktorí sú nepokrstení, lebo v nej cítia pokoj a posilnenie.
Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Nedostatok finančných a technických prostriedkov nahrádzajú vlastným umom, fyzickou silou i s pomocou konskej sily. Takto ušetria i benzín, či elektriku. Budujú si tu systém práce, vďaka ktorému sú takmer sebestační. Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby. Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok...
S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol. Pred pár rokmi prevzali budovy kláštora vo veľmi zlom stave, vynaložili veľa úsilia a prostriedkov na jeho zveľadenie a teraz pociťujú potrebu rozšíriť priestory.
Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi. Pán farár má veľmi dobré srdce, nevie odmietnuť nikoho, kto potrebuje pomoc a súhlasí s dohodnutými pravidlami.
Veľká vďaka za o. Vladka, kňaza, ktorý sa rozhodol a prijal toto pozvanie ako jeho kňazskú službu. Je to človek, ktorého ráno stretnete s chlapmi v maštali, pri ranných prácach, neskôr pri duchovnej službe, počas dňa pri vybavovaní úradných vecí za chlapov, ktorým treba pomôcť ( úrady práce, sociálne úrady, exekúcie, súdy ..... ), potom je to neustála práca pri zabezpečovaní technického chodu zariadenia a taktiež zásobovaní potravinami a podobne.
Je to nádherné Božie dielo, ktoré tu v Kláštore pod Znievom vzniklo. Je to len dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktorému náš Pán dal a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný v dôvere v Boha, tak náš Pán pomôže.
Máme aj vyjadrenie novinárov:
Maslák dobrým pastierom. V Kláštore pod Znievom riadi jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov
Využívajú každé vykurované miesto. Priamo v pracovni má kňza Vladimír Maslák liaheň kurčiat a kačíc
V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.
"Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár. V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.
Pomáha zmysluplná činnosť - práca a duchovný program
"Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku," zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.
Starať sa o 140 ľudí, je poriadna fuška. Pomáhajú siedmi stáli pracovníci aj dobrovoľní terapeuti i mladí ľudia na absolventskej praxi. Prevažnú časť prác si však zabezpečujú klienti sami. Varia, perú a žehlia bielizeň, opravujú a dobudovávajú nové priestory. Chovajú ošípané, hovädzí dobytok, ovce aj sliepky a kačice. Mláďatá operencov získavajú v malej liahni, ktorú má farár vo svojej kancelárii. K dispozícii majú aj kováčsku a stolársku dielňu, snažia sa tak využiť pôvodnú profesiu, klientov. Užitoční sú aj tí, ktorým zdravie neslúži. Pomáhajú napríklad pri čistení zeleniny, ktorú si takisto sami dopestovali, alebo robia iné, menej náročné práce, dodáva Maslák.
Klienti sa učia postarať nielen o seba, ale preberať zodpovednosť aj za iných
Takýto život ľudí viditeľne formuje, konštatuje farár. Hoci podľa neho nejde všetko naraz. Avšak premeny sa u obyvateľov útulku dejú každý deň, vďaka viere, porozumeniu a lásky, ktorej sa im dostáva. Farár tvrdí, že najmilší sú mu tí, ktorí sú v útulku najdlhšie. Môže povedať, že sú z nich iní ľudia. Opäť si pestujú zodpovednosť nad sebou i svojimi blízkymi, ktorí ich väčšinou už zatratili. Teraz sa na nich už dá spoľahnúť. Pomáha aj systém financovania. Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky. To potom buduje aj nové mosty s najbližšími, uzatvára farár Maslák.
V bývalom kláštore je Dobrý pastier, veľký útulok pre bezdomovcov
V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku.
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.
"Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár. V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.
Čítajte viac: http://turiec.sme.sk/c/6626070/v-byvalom-klastore-je-dobry-pastier-velky-utulok-pre-bezdomovcov.html#ixzz2sNwh0d69
Farár Vladimír Maslák: „Za každým jedným človekom vidím osud, o ktorý má zmysel bojovať"
Kláštore pod Znievom našli domov ľudia, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti. Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.
Myšlienka pomoci ľuďom v núdzi sprevádza socovského farára celý život. Je presvedčený, že právo na dôstojný život a bývanie má každý človek.
Pán farár, pomáhate ľuďom závislým od hazardu, alkoholu a iných návykových látok, ktorí zostali aj bez domova. Kedy vo vás dozrelo toto presvedčenie?
Naša farnosť je zasvätená svätému Mikulášovi, napĺňame vlastne jeho posolstvo pomoci blížnemu. S priestormi nám pomohol biskup Rudolf Baláž, ja som prispel skúsenosťami z čias môjho pôsobenia v resocializačnom zariadení v Koši. Ľudia so závislosťou majú dosť vlastného trápenia, potrebujú niekoho, kto im pomôže niesť ťažký kríž. Najlepšie zapojením do bežného života, potrebujú zamestnanie aj domov. Starajú sa o kláštor, je tu čo opravovať, a keď treba, dokážu pomôcť aj s rôznymi prácami či už v obci alebo jej blízkom okolí.
Mali ste od prvého momentu jasno v tom, že v Kláštore pod Znievom vybudujete útulok pre ľudí bez domova?
Nie, to vôbec. Prvá myšlienka totiž hovorila o otvorení resocializačného zariadenia, ale po komunikácii na Úrade Žilinského sme zriadili útulok pre ľudí bez domova, pretože resocializačné zariadenia v kraji sú. Začali sme teda útulkom. Ľudí, ktorí sú u nás už rok a opäť si osvojili sociálne a pracovné návyky v takej miere, že sa dokážu zaradiť späť do života, odchádzajú do Domu na polceste. Tam sú už ľudia, ktorí chodia do práce. Vykonávajú rôzne práce, či v stolárstve, neografii alebo aj hospodárstve. Základom je, aby sa dokázali vrátiť do reálneho života. Tento rok sme zriadili aj zariadenie pre seniorov. Matka Tereza raz povedala, že ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, nás zároveň aj obohacujú.
Sú výsledky vašej práce merateľné? Dostane sa vám zadosťučinenia aspoň vo forme vďaky tých, ktorým zachraňujete životy?
Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá často aj právom veľmi kriticky, ja by som ale za nich dal aj vlastný život. Pre mňa sú silnými osobnosťami. Dennodenne sa presviedčam o tom, ako veľmi si vážia pomoc, ktorej sa im dostáva. V zariadení máme aktuálne 130 ľudí. Najväčší počet ľudí, ktorí k nám prichádzajú, je zo Žilinského kraja. Stáva sa, že prídu aj ľudia, ktorí žijú pár rokov na ulici a sú napríklad z východného Slovenska. Postaráme sa aj o nich. Človek, ktorý sem príde, nemá nič. Žiadne doklady, ani kartičku poistenca či zdravotnú kartu. Niektorí akoby už ani neexistovali. Ja však vidím za každým jedným človekom osud, o ktorý má zmysel bojovať.
Existujú aj pravidlá, ktorými sa v zariadení Dobrý pastier riadite?
Pravidlá máme aj nemáme. Pomoc poskytneme všetkým. Ak by som ale mal byť konkrétny, tak žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Prácou na hospodárstve, pri dobytku a na pôde, dokážeme vypestovať zemiaky, vychovať dobytok na mäso. Tým vytvárame priestor, aby sme mohli pomáhať ďalším. Finančné sme totiž na tom tak, že na 45 ľudí nám poskytuje VUC dotáciu. Ale práve vďaka tomu, že máme hospodárstvo, dobytok a pôdu, o ktorú sa takto staráme, vieme pomôcť aj ďalším ľuďom. Všetci, ktorí bývajú v našej veľkej rodine, musia pracovať. Od rána do štvrtej poobedia vlastne prebieha pracovná terapia.
Pomôže vám teda každé euro navyše. Je to tak?
Vždy som rád, keď sa nájdu ľudia, ktorí prispejú na charitu a pomáhajú tak tým, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti. Patrí im za to úprimné Bohu vďaka.
Opýtali sme sa Pavla Abrhana, podpredsedu KDH pre obranu a politickú stratégiu
V Kláštore pod Znievom ste podporili dobrú vec, prečo ste si vybrali práve zariadenie Dobrý pastier?
Oslovil ma prístup ľudí okolo pána farára Vladimíra Masláka. Zariadenie Dobrý pastier nečaká iba na dotácie z prostriedkov VÚC, potrebné financie si zabezpečuje aj svojpomocne, na čom sa podieľajú práve ľudia, ktorí sa tu snažia o návrat do spoločnosti. Chovajú ovce aj kravy, spracovávajú výrobky. Veľmi sa mi páči takýto prístup, vlastne učí všetkých, že z vlastných problémov sa môžu dostať len poctivou prácou. Aj v tomto zariadení platí ako v celej spoločnosti, že zlepšovanie životnej úrovne sa začína prácou. Pán farár Maslák žije s týmito ľuďmi, dôverne pozná ich problémy aj ťažkosti a práve on ich vedie k tomu, aby sa sami postavili aj ekonomicky na vlastné nohy, dokonca im pomáha hľadať prácu. Je to vzácny, skromný a obetavý človek zároveň, bolo mi cťou podporiť ho pri plnení jeho ušľachtilého poslania.
Ako sa dívate na myšlienku sociálnej pomoci? Kde končí úloha štátu a nastupuje pomoc blížneho?
KDH sa snaží uplatňovať princíp subsidiarity, problémy by sa teda mali riešiť na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Život však prináša aj situácie, keď už nevie pomôcť ani obec, ani vyšší územný celok a ani štát so svojou sociálnou sieťou. Vtedy musí podľa nášho presvedčenia nastúpiť solidarita spoluobčanov a niet nič lepšieho, ako je osobný príklad. Som presvedčený, že takto by mali postupovať všetci tí, ktorí majú materiálne predpoklady, politikov nevynímajúc, preto som sa rozhodol prispieť na dobré dielo.
Kláštor pod Znievom: Supervízia a pomoc v komunite. Letná UPC akcia.
Počas letných prázdnin, 13. – 15. 7. 2012 sme navštívili komunitu Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. Je to útulok pre ľudí bez domova a pre závislých, priamo v priestoroch bývého kláštora. S jeho aktuálne vyše sto obyvateľmi ho má duchovne i materiálne pod palcom pán farár Vladimír Maslák. Domáce spoločenstvo sa snaží fungovať hlavne z práce vlastných rúk, teda je tu pridružená i malá farma s ošípanými, pár koníkmi, kozami a pod horou detašovaný plnohodnotný salaš. Klienti majú okrem zdravotného a sociálneho dohľadu príležitosť aj duchovnej starostlivosti a formácie, takže z ich pobytu môže byť dokonalý „wellness" na najvyššej úrovni.
Naša 11- členná prázdninová jednotka sa ako správna návšteva snažila nielen dať s domácimi do rozhovoru, podľa možností povzbudiť svojím záujmom, ale taktiež sme sa pritom zúčastňovali na domácich prácach. Dievčatá čistili mrkvu a zemiaky, chalani pomohli na stavbe alebo pripraviť mäso do klobás, pán kaplán s ošetrovateľkou sa zdravotne postarali o pacientov. V sobotu poobede a v nedeľu sme stihli ešte 2 túry na Hrad Zniev a neďaleký Kľak.
Ak píšem, že sme sa snažili niekoho povzbudiť, tak pravdupovediac v mojom prípade (podľa reakcií i ďalších) to takmer tak išlo… iba presne naopak 
Viem, že sa nejedná o ústav sociálnej starostlivosti: klienti prichádzajú sami a musia byť akurát triezvi, no podobnú atmosféru som skutočne nečakal. Keď v kuchyni prišlo na zvadu o to, kto momentálne viac potrebuje široký nôž, nečakal som, že skončí bez hrubého slova a mäsiar s 25 odrobenými rokmi sa ho vzdá a s úsmevom povie: „…pre teba všetko, Janko." Hoci sme sa pre kuchára (tetovaného) stali prácou navyše, nečakal som, že naaranžuje každému jedlo na tanier a so šarmom Delona sa uistí, či je všetko O.K. a prinesie mlieko navyše. Keď sú každý deň ranné chvály o 6.30, ruženec na obed a večer sv. omša, nečakal som, že všade bude cca 70 bývalých bezdomovcov. Okrem otca Vladimíra boli v kláštore niekoľkí sociálni pracovníci a bohoslovec. Neviem ako to vyzerá v iných útulkoch, no ak títo ľudia bývali tými na lavičkách v parkoch, u Dobrého pastiera sa vďaka domácemu tímu dejú veľké dobré zmeny. Na živote v komunite som sa zúčastnil na necelé dva dni a neodvážil som sa na otázky typu „Ako sa darí?, Čo vás sem priviedlo?", tak neviem aké majú chlapi ďalšie plány, či a na čo sa tešia. Myslím ale, že pri takýchto zmenách tu veľa z nich vďaka Bohu uzrelo svoju nádej.
Som ozaj rád, že som sa sem cez UPC mohol dostať. V rámci verša „Poznáte ich po ovocí." to bol prenikavý zážitok, aké veľké je možné dielo ktoré Boh požehnáva.
Tomáš
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM - V. Maslák: Na každého človeka v útulku máme rovnaký meter
ÚTULOK DOBRÝ PASTIER v Kláštore pod Znievom je už vyše roka domovom pre ľudí bez strechy nad hlavou. Mladých, starých, bez domova či so závislosťou. Takmer každý, kto zaklopal na bránu, našiel tu svoju rodinu, napravil minulosť a opäť sa postavil životu tvárou v tvár.
"Máme byť jedno stádo a mať jedného pastiera. Niekedy sa stane, že sa ovečky zatúlajú, avšak dajú o sebe vedieť a chcú sa vrátiť do ovčinca. Niekedy sa zatúlajú až tak ďaleko,že sa samé nedokážu vrátiť. Ja som tu na to, aby som pomohol tým, ktoré to sami nedokážu, ale stále sa chcú vrátiť naspäť do ovčinca," vysvetľuje kňaz, v ktorého hlave skrsla myšlienka založiť tento útulok, Vladimír Maslák.
Myšlienka útulku
Je to už vyše roka, čo do útulku priviezli prvého človeka. Za tento čas sa však útulok pekne rozrástol. Dnes už dokáže prichýliť štyridsaťpäť ľudí. Ako však vznikla samotná myšlienka, vysvetlil nám pracovný terapeut Ferko, ktorý sa so "šéfom", ako ho ľudia z útulku s úsmevom volajú, pozná už roky: "Vladko na svojej fare prichyľoval ľudí, ktorých z nejakých dôvodov vyhodili z resocializačného zariadenia, v ktorom pôsobil.
Keď ich už však bola plná fara, prišiel za mnou s myšlienkou, či nezriadime niečo ako útulok. Informovali sme sa, zorganizovali a nakoniec sme tu už rok a pomáhame ľuďom v núdzi." Po chvíľke odmlky pokračuje: "My tvrdíme, že keď nám doma niečo chýba, sme v núdzi. Avšak ľudia sa niekedy nachádzajú v takej tiesni, že o tom nemáme ani predstavu. Dostať sa alebo aspoň nakuknúť do naozajstnej núdze človeka a vedieť mu pomôcť, je nenahraditeľný pocit. Mňa osobne to veľmi napĺňa a cítim sa užitočný. Je to úžasný pocit!"
Minulosť nech súdi Boh
I napriek tomu, že v tomto útulku sa križujú zložité životné osudy ľudí, ich bolesti, starosti či kríže, vládne tu radosť zo života. Životný optimizmus všetkých tunajších pracovníkov sa zmiešal so životnými skúsenosťami, s vráskami a jazvami jednotlivých ľudí a vytvoril neopakovateľnú atmosféru. Hádam každý tu našiel, čo hľadal. Ľudia z ulice svoj domov, alkoholovo, drogovo či inak závislí lásku a pochopenie, chorí uzdravenie a osamelí spoločnosť.
Mnoho rôznych, odlišných ľudí nakoniec vytvorilo jednu ucelenú rodinu. Ako je to možné? "V našom útulku nikdy neposudzujeme človeka podľa toho, aký bol alebo čo spravil, či prečo je tu. Na každého máme rovnaký meter. Je to človek, je to Boží tvor a potrebuje pomoc. To predtým nech súdi Boh," vysvetlil Ferko. Okrem neho tu ešte pracujú aj dve sociálne pracovníčky, ktoré taktiež pomáhajú ľuďom v útulku. Vybavujú náležitosti okolo dokumentácie či zdravotnej starostlivosti.
Príbehy, čo napísal život
Jedným z mnohých obyvateľov útulku a predsa jedinečným je aj Vlado, ktorý tu žije už rok. Na otázku, ako sa do útulku dostal, mal jednoznačnú odpoveď. Vraj autom, akože inak.
Po chvíľke spoločného smiechu pokračoval: "Priviezol ma pán farár. Náhodou sme sa stretli na stanici. Vtedy videl, že žijem na ulici, ponúkol mi pomocnú ruku a tak som tu." Keď sme sa ho opýtali, či je tu šťastný, zamyslel sa: "Neviem či šťastný, ale spokojný určite." Kontakty s rodinou udržiava, ale len telefonické. Vždy, keď je možnosť, tak telefonuje domov, no osobne to bohužiaľ zlyháva.
Vystriedal viac domovov
Naopak Zdeno je mladík, ktorý je v kontakte len s tetou. Od útleho veku vyrastal v detskom domove, pretože situácia v rodine bola komplikovaná. "Avšak v domove ma nenaučili pracovať.
Keď tu človek vyrastá, v reálnom živote ťažko uspeje," zamýšľa sa mladík nad svojou nedávnou situáciou.
Po odchode z domova ho uchýlila jeho teta, avšak Zdeno mal problémy v domácnosti. Ako hovorí sám, "bol trochu lenivejší", a tak musel opustiť i toto prístrešie. Vystriedal mnoho domovov, býval u rôznych kamarátov. "S peniazmi som bol na tom tak zle, že som si mohol dovoliť už len chlieb," spomína. Do útulku Dobrého Pastiera sa dostal pred pol rokom a odvtedy sa snaží žiť príkladne v rámci svojich možností.
Práca šľachtí a často i lieči ubolené duše
Život v útulku nie je takmer ničím odlišným od toho bežného. Spoločné ranné modlitby, raňajky, obedy či večere. Medzitým si čas každý vypĺňa individuálne podľa pracovných povinností a iných okolností. Dôležitou súčasťou dňa je aj pracovná terapia.
Podľa schopnosti či zdravotných síl sa každé ráno zadelia úlohy, ktoré treba počas dňa urobiť. "Pracovná terapia je tiež dobrá ponuka ako zabudnúť na tie svoje problémy a ťažkosti. Niekedy sa tiež človek cez pracovnú terapiu dostáva viac k duši a pri práci povie často viac ako za stolom," vysvetľuje nám "šéf" útulku.
Zo zvárača kuchárka?
Veru,všetko je možné.Ferko nám o tom porozprával viac: "Ráno sme si opäť rozdeľovali rajóny. Hľadal i sme niekoho schopného, kto by nám naozaj dobre navaril. Samozrejme, že sa nik nehlásil, až nakoniec po dlhej odmlke a tichu sa kuchárskej čapice ujal Milanko.
Tak som sa ho aspoň opýtal, čo robil predtým. Povedal mi, že zvárača. Schuti som sa zasmial a poznamenal, či budú na obed elektródy. Ten chlap nakoniec však varil tak dobre, že ani ženská tak nenavarí. Vtedy som si uvedomil, ako rýchlo vieme posúdiť a odsúdiť človeka. Nevieme, čo sa v ňom skrýva, ale na prvý pohľad ho už vieme odsúdiť."
Na polceste
Začiatkom tohto roka sa útulku podarilo zriadiť aj Dom na polceste. Toto zariadenie slúži ľuďom, ktorí sa už ako tak pozviechali. Dáva im možnosť uplatniť sa aj v bežnom živote, chodiť do práce či dokonca otvoriť si živnosť, čo mnohí z nich už aj využili a úspešne pracujú.
Služba blížnemu
Útulok Dobrého Pastiera je útulkom pre ľudí, ktorým život nedožičil toľko, čo ostatným. Je to útulok aj pre tých, ktorí si nevážili to, čo mali, a museli to stratiť. Nech už je dôvod pobytu v tomto zariadení taký či onaký, všetci títo ľudia majú niečo spoločné.
V ten deň, keď prekročili bránu tohto centra, vydali sa na novú, lepšiu cestu. Ich slová vďaky patria hlavne kňazovi či "šéfovi" Vladimírovi Maslákovi, ale taktiež všetkým zamestnancom. To, čo oni vnímajú ako prejav lásky a milosti, však samotný "šéf" skromne opisuje ako svoju službu: "Nemyslím si, že sa tu robí niečo mimoriadne. Myslím, že je to taká obyčajná práca a kňazská robota."
Autor: VLADIMÍR MASLÁK
Strana: 29
Nadpis: V. Maslák: Na každého človeka v útulku máme rovnaký meter
Datum: 2010-03-16
Zdroj: Turčianske noviny
V Kláštore pod Znievom otvorili dom pre seniorov a núdznych
8. 12. na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kláštore pod Znievom otvorili dve nové sociálne diela, určené ľuďom v núdzi a starším: Zariadenie pre seniorov a Zariadenie opatrovateľskej služby pre ľudí, ktorí sú odkázaní na 24-hodinovú pomoc. Pozvanie na slávnosť požehnania zariadení prijala aj Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu.Foto
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.4666730719770.174574.1638622706...
Za vznikom zariadení v Kláštore pod Znievom je spolupráca občianskeho združenia Dobrý Pastier a Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktoré sa aj budú starať o núdznych v Zariadení opatrovateľskej služby. Zariadenia sú v budove pri historickom kláštornom komplexe.
Obe sociálne diela vytvorilo občianske združenie Dobrý Pastier so sestrami Kongregácie Božského Vykupiteľa svojpomocne. Ako spresnil duchovný správca Vladimír Maslák, v Zariadení pre seniorov vytvorili tridsať miest a v Zariadení opatrovateľskej služby desať miest.
Pri príležitosti požehnania oboch zariadení a novej Kaplnky Najsvätejšej Trojice bola pozvaná verejnosť na Deň otvorených dverí do oboch sociálnych diel.
,,Ak sa vylieči duša, telo sa dá ľahko do poriadku"
S Vianocami si úzko spájame radosť z rozdania či prijatia vianočných darčekov a tento čas v nás vyvoláva aj tie emócie, kedy viac myslíme na druhých a máme viac otvorené srdcia . V dnešnej dobe nie je žiadnou výnimkou, keď sa človek z rôznych dôvodov, vlastnou vinou alebo cudzím pričinením ocitne bez strechy nad hlavou, bez domova alebo je odkázaný na pomoc druhých a práve táto téma nás inšpirovala k návšteve občianskeho združenia Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom, ktoré pár dní pred Vianocami, dňa 18. decembra v roku 2008 dostalo svoj vianočný darček v podobe oficiálneho povolenia k jeho vzniku zo strany Biskupského úradu v Banskej Bystrici a vďaka pomoci a požehnaniu dnes už zosnulého biskupa Rudolfa Baláža. Stalo sa tak aj vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja a zásluhou húževnatého, obetavého a sociálne cítiaceho kňaza a správcu centra d.p. Vladimíra Masláka.
Závislosť a následné bezdomovectvo sa veľmi kruto vedia pohrať s osudom človeka – to dôstojný pán farár Vladimír Maslák pochopil už v Koši pri Prievidzi, keď si k svojim bežným kňazským povinnostiam dobrovoľne pridal aj vtedajšie pôsobenie v miestnom resocializačnom zariadení Provital. Tu nahliadol do psychiky človeka, ktorého trápi závislosť či už na drogách, alkohole alebo hracích automatoch. Keď spoznal týchto ľudí nielen zvonka, ale aj ich vnútro a pochopil ich trápenie, začal im pomáhať riešiť ich kríž. A výsledkom bolo založenie samostatného centra Dobrý Pastier, ktorého chodu sa dnes naplno venuje a kde v súčasnosti nachádza útočisko okolo 140 ľudí bez domova a ľudí závislých od alkoholu, drog či hazardných hier.
Pán farár, čo Vás priviedlo k myšlienke založenia tohto útulku?
Pocit, že Pán Boh ma posiela a sama Božia prozreteľnosť ma sem sotila. A dobre, že ma sotila, lebo to robím rád, mám rád tých ľudí a tú prácu, ktorú robím.
V akých priestoroch sa útulok nachádza?
V priestoroch v správe biskupského úradu v bývalom, v tom čase už schátralom kláštore, ktorého história sa datuje do roku 1251, do obdobia vlády uhorského kráľa Bela IV., z rozhodnutia ktorého tu bol založený premonštrátsky kláštor. Kláštorný komplex bol jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier vtedajšieho Uhorska. Tieto budovy tak dýchajú takmer 800 ročnou históriou. V minulosti tu boli rôzne rehole a tak sa tento krásny premodlený priestor stal živnou pôdou pre to, aby tu Pán Boh dal niečomu peknému vyrásť a my všetci sme tu v Božom náručí. Súčasťou je pútnický kostol Panny Márie z r. 1249, ktorý patrí k najstarším ranogotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Interiéru dominuje mohutný barokový hlavný oltár s oltárnym obrazom Milostivej Panny Márie.
Kto všetko tu môže nájsť svoj domov a ako dlho tu môže zostať?
Poskytujeme tu služby ľuďom od 18 rokov, pomoc pre širokú paletu ľudí, ktorí stratili bývanie, pre ľudí bez prístrešia, pre tých, ktorí už vyšli z detského domova po dovŕšení dospelosti, domov pre tých, ktorí prešli rozličnými závislosťami a stratili bývanie aj pre tých, ktorí prichádzajú po výkone trestu a nemajú sa kde vrátiť. Ponúkame štyri služby: útulok, dom na polceste (ľudia, ktorí chodia do zamestnania a nemajú kde bývať), zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Bojujeme proti závislostiam a motivujeme ľudí, aby našli základné priority a vieru. Naši klienti sú vďační, že majú strechu nad hlavou, teplo a majú čo jesť a že sa im prejavuje pozornosť. Lebo keď sa pravda nepodáva s láskou, tak sa neprijíma.
Ako funguje život v útulku a koľko má zamestnancov?
Chováme asi 60-70 ošípaných, 40 ks hovädzieho dobytka, 250 oviec, 50 kôz, 14 koní a veľa hydiny. Sme sebestační vo varení, praní, žehlení, upratovaní aj pri stavebných, tesárskych či klampiarskych prácach. Každý, kto je zdravý, má prideľované práce podľa potreby. Naši klienti tu v Kláštore sú muži a 10 žien máme umiestnených v rehoľnej komunite sestier Vykupiteliek v neďalekom Vrícku.
Máme takmer 30 zamestnancov vrátane desiatich invalidných dôchodcov, ktorí pracujú v našich ochranných dielňach otvorených v tomto roku, pričom niektorí z nich sú aj bývalí klienti. Obyvateľom tohto centra podľa potreby môžeme zabezpečiť pomoc lekára, psychológa alebo psychiatra. Ale najlepším psychológom je sám Pán Boh.
Ako je to s duchovnou formáciou obyvateľov útulku?
Duchovný život je tu bohatý. Čím viac sa modlíme, tým viac nás Pán Boh požehnáva. Pomáhame aj ďalším sociálnym zariadeniam a charitám v okolí i po Slovensku s prídelom mäsa, zemiakov a iných vlastných produktov. Duchovnou posilou nám boli aj púte, na ktorých sme sa doteraz zúčastnili v Ríme, Čenstochovej, Medžugorí, Zakopanom.
Ako vychádzajú ľudia z tohto centra s obyvateľmi obce?
Máme brilantné vzťahy s obcou a jej starostom, naši ľudia sa zapájajú do aktivačných prác v obci t.j. chodia kopať hroby, kosia záhrady po dedine, čistia obec.
Jedným z obyvateľov útulku je aj náš Podkoničan Ondrej Vráb, ktorý ochotne odpovedal na naše otázky:
Ondrej, ako si sa sem dostal?
Spával som vonku na ulici v Bystrici takmer rok, kde si ma všimol Ďurko Barla ml. s mamou Gitkou, ktorí o mne povedali pánovi farárovi Vladkovi Maslákovi a tak som sa sem dostal s ich pomocou. Som tu už dva roky.
Človeku samozrejme chýba sloboda, zamestnanie a vlastný domov, ale na druhej strane si uvedomujem, že tu sa musí dodržiavať poriadok, inak by to nemohlo fungovať. Stalo sa aj tu, že niekto zlyhal a odišiel, ale po čase sa znovu vrátil; vždy sa môžeme vrátiť. Ľudia sme tu rôzni, ale snažíme sa vychádzať spolu dobre. Časť býva v kláštornej budove v izbách zhruba po štyroch a so spoločnými sociálnymi zariadeniami na chodbe. Kúrime si v kachlových peciach. Budova oproti na druhej strane dvora je modernejšia, kde je už ústredné kúrenie a sociálne zariadenia máme na izbe. Ráno býva budíček pred šiestou, potom káva a o pol siedmej sú ranné chvály. Nasledujú raňajky a potom Vladko rozdelí úlohy. O dvanástej sa modlíme ruženec a potom máme obed. Práce pokračujú v lete do pol piatej a v zime do pol štvrtej. V lete, keď pracujeme so senom, tak aj dlhšie. V zime zasa treba odhadzovať sneh atď.. V podvečer mávame sväté omše tu v našom kláštornom kostolíku. Momentálne sa opravuje dedinský kostol sv. Michala, tak teraz sv. omše bývajú aj za účasti veriacich z dediny. Potom mávame voľno, pozeráme televízor, ja si rád zahrám biliard alebo čítam večer knižku. Večierku máme o 22. hodine. Pracujeme aj v sobotu do obeda, potom väčšinou upratujeme.
Z útulku nemôžeme vychádzať von počas voľna, ak, tak len so súhlasom a minimálne vo dvojiciach. Ja mám na starosti psa, ktorý momentálne stráži objekt budúceho domova dôchodcov, ktorý sa nachádza neďaleko našich budov a mal by sa otvoriť do Vianoc. Rekonštrukcia je už takmer skončená. Ešte donedávna som mal na starosti práce pri rekonštrukcii bytovky – vydávanie náradia, zabezpečovanie chýbajúceho materiálu atď., tiež som pomáhal pri obkladacích prácach aj na spomínanom domove dôchodcov.
Čo by si odkázal svojim známym, rodine, Podkoničanom?
Možno som niekomu aj ublížil a je mi to ľúto. S rodinou som v kontakte. Chcem sa niektorým ľuďom poďakovať, hlavne Barlovcom.
Zariadenie Dobrý pastier môžeme na záver charakterizovať slovami p. farára Vladimíra Masláka takto:
„ Pomoc ľuďom v núdzi je ústredným bodom môjho života. Právo na dôstojný život a bývanie má každý človek. Život v útulku je jednou z príležitostí pre závislých ľudí a bez domova. Hneď na začiatku ľuďom hovorím, že nám ide aj o duchovnú terapiu. Ľudia, ktorí prichádzajú k nám, sa môžu rozhodnúť či majú o ňu záujem alebo nie. Ľudia z nášho útulku nielen pracujú, ale aj chodia na sväté omše, modlia sa a duchovné rozhovory vediem s nimi vždy, keď potrebujú riešiť otázky svojho svedomia."
Srdečne ďakujeme za rozhovor d.p. Vladimírovi Maslákovi, Ondrejovi Vrábovi a nášmu p. farárovi Jozefovi Kunešovi, s ktorým sme túto návštevu uskutočnili.