Potom prišiel muž, ktorý Kvetke povedal, že sa mu páči. Také slová Kvetka dovtedy nepočula, preto urobila všetko preto, abys a vzali a ona mohla viesť iný život. Kým sa narodila malá Kvetka, jej otec bol už vo väzení a veľká Kvetka sa sním dala rozviesť, zatajil jej kriminálnu minulosť i súčasnosť. Nemala s malou kam ísť, musela sa vrátiť k adoptívnym rodičom.  A znovu všetko po starom, ba ešte horšie. 4 mesiace po jej návrate  z pôrodnice, do bytu macochy a otčima, nevlastná matka umrela. Padla posledná prekážka.  On už nemal žiadne zábrany. Kvetka písala na kanceláriu prezidenta na políciu, všade kde sa len dalo. Každý tvrdil, že má kde bývať, tak nech je spokojná.Nebolo riešenia pre sexuálne týranú matku s dieťaťom.

Hm.

Keď tvrdila orgánom (ne)činným v trestnom konaní, že ju otčim sexuálne zneužíva, povedali jej, že je to v poriadku, veď sú vraj ona i on dospelí ľudia a ak mu ona bude po vôli, bude všetko v poriadku, a bude mať kde s dcérkou bývať...

Super riešenie.

Fakt.

Zverstvo.

Z toho vzťahu vynúteného sa narodil Jiřík s detskou mozgovou obrnou.

Tretie tehotenstvo  Kvetka radšej ukončila, lebo mala iba dve ruky, a keď on bol napitý a ubližoval jej, mohla zobrať do dvoch rúk dve deti a skočiť cez okno aby ich zachránila...nie tri.

K omrzlinám prišla , keď na stĺpoch telefónnych ktoré ležali na kope sedela s deťmi po nočnom úteku a ona svoj kabát dala ako podložku a zvrchu ich pred snežením zakrývala vlastným telom.

 Žiaden sused ju neprijal, aby mohla s deťmi prespať...nemali sa kam ukryť, museli nocovať vonku v mraze.

Veľa podobných útekov na záchranu života absolvovali Kvetka s deťmi, kým sa v jej živote objavil muž, ktorý ju z toho vytiahol.