« Späť

potešilo ma:

- že zasvietilo slniečko

- že v pondelok prišlo na moju prednášku pár ľudí

- že sa Martinke páčila háčkovaná čiapka

- že sa Žužu potešila z darčeka

-že som sa nerozčúlila, keď mi včera zmizol háčik

-že napriek iba vzduchuplnej chladničke mám niečo pripravené na dnešný obed

-že napriek tomu, že stále nemám prácu Boh vie ako sa o nás a našu rodinu postará

- mám kopec nápadov ako pomáhať tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu alebo nevedia.

- že na účet pre chudobnú rodinu v Albánsku prišli prvé peniažky

- že som na MK objavila peknú báseň od pána so zaujímavým priezviskom Peniaštek

-že mám novú kámošku baptistku

- že môj postihnutý kamarát z Moravy si našiel prácu

-že som objavila ďalšiu dušičku ktorá má blízko k Turzovke

-že dvaja moji známy majú dnes narodeniny a mohla som im pogratulovať aspoń virtuálne

-že ak Boh dá sa jeden drahý kňaz znovu ( po 8 rokoch pauzy) bude môcť vrátiť k službe pri oltári

-že môžem sledovať zázraky ktoré Boh koná v mojom živote a v živote mojich blízkych

-že cítim, že vidím, že počujem, že viem...

-

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
potešilo ma svedectvo Tatiany
http://www.pomocnudznym.sk/tatiana_belous
Odoslané 11.2.2012 12:33.
že na MK nás je už 3281
Odoslané 13.2.2012 7:17.
Odoslané 13.2.2012 10:30 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
a preco ten knaz nemohol byt osem rokov pri oltari? Z vlastnej viny? A vy ste mu vymodlili obratenie, alebo tam boli ine dovody a on za nic nemoze?
Odoslané 13.2.2012 16:05.
Otka si fantastická ! Ja strašne nemám rád pondelky a vidím často tienistú stránku vecí. Som pesimista, ale ty si ma teraz naučila aby som sa nepozeral na to čo nemám ale aby som sa tešil tomu málu čo mám. Ďakujem.
Odoslané 13.2.2012 18:46.
veronika moja, veľa toho neviem, 700 km od mojho bydliska som pred 7 rokmi vošla do sakristie a oslovila človeka ktorý tam bol, že potrebujem niekoho kto by začal s predkrstovou prípravou jednej 48 ročnej panej. Predstavil sa mi krstným menom, a on začal predkrstovú prípravu s mojou Kvetkou o ktorej si sa mohla dočítať z tých mojich písačiek na pokračovanie... Po pár týždňoch Kvetke nikto nič nepovedal, len odrazu ten kńaz zmizol, nikto po ńom neprebral predkrstovú náuku... tak som stiahla Kvetku znovu k nám na východ slovenska, aby sme spolu s našimi kńazmi mohli pokračovať.... nikto nám nič nepovedal. Ja osm rozvinula po nete pátraciu akciu poznajúc meno a priezvisko toho kńaza... a on akoby sa pod zem prepadol.... prešlo niečo cez 6 rokov a odrazu som objavila na nete niekoho s takým menom a priezviskom, tak som ho kontaktovala, či to je on. áno je to on. stretli sme sa u k&vetky v marci minulého roku deň po jej onkologickej operácii. tri hodiny sme spolu chválili BOha a naozaj nezvýšil čas na ľudské reči... ja mám jednu zásadu, ak mám vedieť čo sa udialo, dozviem sa to. ak nemám, nechávam to tak... mne nie je potrebné vedieť všetko, dôležité je, že za toho človeka som s modlila celý ten čas a neprestávam, pre mńa je nepodstatné či niečo urobil on, alebo niekto iný, pre niečo odsunutý z pastorácie toľké roky je. o&n sám napísal, že keby že ho biskup nezavolá na stretnutie, on by nikdy nešiel sám prosiť za seba. on je poslušný. ak mu kázali odísť odišiel. vhzľadom na to akým autom došiel ( firemným mercedesom) darí sa mu dobre, netuším v akej firme robí, nepýtala som sa a viem iba to, že na otázku biskupa odpovedal áno, kedykoľvek vy rozhodnete, že sa môžem vrátiť, som nachystaný všetkého sa vzdať a byť znovu k dispozícii. Každú voľnú chvíľku trávil v hospici, má dar duchovného doprevádzania umierajúcich... len tak mi ho Boh do cesty neposlal... si myslím.
Biskup mu povedal, aby bol trpezlivý,že všetko je na dobrej ceste... tak toľko toho viem ja.
Boli časy kedy som bola veľmi zvedavá, ale začala som sa vychovávať v tomto smere, až som sa naučila byť spokojná s neinformovanosťou. Myslím s,i že v takých prípadoch možno moje nevyzisťovanie informácií prinesie viac efektu ako informovanosť. Možno preto sme sa po rokoch spojili cez net a dokázali sme sa osobne stretnúť.
Viem jedno, že aj ja mám blízko k starm, chorým, a postihnutým a v kútiku duše mám projekt na strávenie zmysluplného času s tými ktorých nikto nechce,... a možno onen kńaz bude v tíme....
Iba BOh vie.
a ja som iba epizodická postava, takže tak...
Odoslané 13.2.2012 19:47 ako reakcia na Veronika Florkova.
nuz som sa opytala, lebo utpenie knazov mi neni lahostajne. A som zvedava, priznavam. :-) Knazov mam velmi rada. Moc rada. Aj starych ludi.
Odoslané 13.2.2012 23:20 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
som rada že si sa spýtala, jeho utrpenie z nemožnosti vysluhovať sviatosti je aj mojím utrpením, jednoducho sa ma to dotýka, lebo som videla, počula a cítila, že to je vzácny človek, a ak on kradol diablovi z pažeráka duše pri ich odchode z tohto sveta, ani sa nedivím, že má problémy, už či narafičené alebo naozaj vlastnou vinou zapríčinené... 7 neúrodných rokov... skromnosť a poslušnosť to ho charakterizuje.
Odoslané 14.2.2012 0:50 ako reakcia na Veronika Florkova.
odporúčam ti prečítať si prvý diel knihy Polyanna.
To by si mal prečítať každý.
odporúčam.
nemusí to byť len čítanie pre pubertálne dievčatká....
V každom živote a v každej situácii sa dá nájsť niečo z čoho sa dá tešiť.
Ako ocko Polyanu učí tešiť sa aj z toho, že v misionárskej debne na misie prišli barly... ako sa mám tešiť, ak sme dostali barly? teš sa z toho, že ich nepotrebuješ....
Túto knihu som odporučila už nie jednému človeku, hlavne po onkologických operáciách veľmi dobre pôsobí....neustále hľadať dôvod na radosť.... a od kedy oznám Polyanu a Evanjelium, nemám problém tešiť sa aj z problémov... lebo v každom je pozitívum, vo všetkom je dôvod na radosť.
Tak sa teším ako malé decko
Odoslané 14.2.2012 0:54 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.
mne bolo z toho velmi smutno a to toho knaza ani nepoznam a zacala sa to tou strohou vetou z blogu potesilo ma, ze sa jeden drahy knaz...
Tu knihu skusim zohnat a precitat si. dakujem vam
Odoslané 14.2.2012 19:47 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Veronika, každý kňaz je drahý, to keby sme mali na zreteli stále, že tí, ktorí nesú pečať Ježišovho kňazstva sú tak mimoriadnym spôsobom drahí a vzácni... dokonca ak vezmem vzácnosť kňazstva každého z pokrstených....tak sa to týka aj nás...
Ej veru, draho sme boli vykúpení....

veronika, z toho čo som popísala vyššie vidíš, že ani ja toho kňaza príliš nepoznám, iba viem, že je, a niečo vo vnútri mi šepká, že to, na čom záleží je jeho srdce, jeho nádherný hlas, ktorým chváli Boha, jeho dlane, ktoré sa s veľkou láskou dotýkali rúk umierajúcich...v hospici... jeho pokora, prijatie rozhodnutia biskupa a tichá trpezlivosť pri znášaní neľahkého postavenia.
Stretli sme sa po rokoch presne v tom kostole, kde sme sa v sakristii zoznámili, jeho návrh znel, že sa stretneme na svätej omši.... ja som prišla skôr, sedela som asi v tretine kostolíka, cítila som teplo zozadu.... potom som počula aj hlas.... a vedela som že otec Richard je tam, za mnou ďalej vzadu.... a bolo to veľmi silné, keď som videla jeho farníkov, ako spolu s ním stoja v rade na sväté prijímanie, ako v rade na sväté prijímanie ide ich bývalý kňaz, ktorý pri tom oltári slúžieval.... a ako potom po svätej omši si s ním ľudia podávali ruky, ako k nemu viacerí prišli, keď takmer všetci ktorí o neho javili záujem odišli, prisadla som si k nemu, počkala som kým sa domodlil breviár... a bez slova sme šli k jeho autu, navigovala som ho ku Kvetkinmu bytu na sídlisku...naozaj bez slov, len posunkami.... Bolo to tak silné, že slová zostali zaseknuté...
Ak by ten kňaz bol niečo zlého spáchal, asi by sa nedokázal takto zachovať, a ak niečo spáchal, tak asi prijal to čo následovalo s pokorou ako pokánie,,,, inak tomu neviem rozumieť....
Veronika, vďaka tebe som sa do toho ponorila nanovo. a znovu prežívam ten svoj ľudský súcit, a bolesť z oddelenia kńaza od služby (Ježišovi) pri oltári... Akú bolesť musí prežívať Syn človeka, ak sa jeho drahý a milovaný kňaz rozhodne otočiť sa Bohu chrbtom....
Akú ohavnosť musí mať náš hriech, ktorý nás od Boha oddeľuje....
Bože, prosím ťa za otca Richarda, nech sa na ňom deje tvoja vôľa, a nech slová : Boh, ktorý začal v tebe dobré dielo, nech ho aj dokončí... sa naplnia až po okraj. Amen
Odoslané 15.2.2012 7:42 ako reakcia na Veronika Florkova.
Potešil ma záujem iných o to čo teší mňa
Odoslané 15.2.2012 9:38.
nebuď smutná, Boh ťa milujeeeeeeeeeee
Odoslané 15.2.2012 9:38 ako reakcia na Veronika Florkova.
to viem. :-) a aj to citim. ale ked trpia druhi, trpim aj ja. to preto ten zamraceny smail.
Odoslané 15.2.2012 10:25 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
zamračený smajl.... aký to paradox....ako slaný cukor, ako suchá voda, ...
Odoslané 15.2.2012 11:45 ako reakcia na Veronika Florkova.
dala by som uplakaneho ale taky neviem ako sa robi.
Odoslané 15.2.2012 11:31 ako reakcia na Otília Ferenčíková.