Túto vetu mi namiesto priania dobrého rána uštedrila naša malá štebotka.
No, nehovorí cez ňu Boh?
V treťom mesiaci môjho 7.tehotenstva (máme dvoch anjelikov-nebešťanov a 5 pozemšťanov) mi zatelefonoval gynekológ, že vraj nech naklušem okamžite k nemu. Poklusom klus som sa dozvedela, že všetky výsledky z rozboru mojej krvi sú na figu. Jeden 300% iný 27% normálu a tretí... ani mi nič bližšie nepovedal, iba mi dal pokyn, čím skôr ísť do Humenného za múdrym Mudr. do genetickej ambulancie. Dve hodiny sme si kreslili chromozómy, a rozdeľovali prvú zárodočnú bunku. On delil hmotu, ja som mu stále dokreslila pulzujúce srdiečko. Nedal si povedať a vytrval veľmi dlho, že stačia mi 4 zdravé deti a mrzáka nepotrebujem... ja som sa nakoniec dozvedela, kde mu to mám podpísať, že žiadnu amniocentézu ( odber plodovej vody) nemienim podstúpiť a že aj 1% riziko potratu pre mńa je už vysoké dosť na t,o aby som o tom ani neuvažovala. Bodka koniec. Môj lekár si tiež dal podpisom potvrdiť, že si neželám, aby niekto "babral" do môjho tehotenstva.
Dawnov syndróm a rážštep chrbtice nás strašili 7 mesiacov.
Nevedela som to prijať.
Slovami hej.
Ale srdcom nie.
Kým pred tým som s ľahkosťou a s presvedčením zo srdca hovorila, prečo nám želáte zdravé dieťa? My s láskou prijmeme aj postihnuté!!!! Pri tomto tehotenstve som kričala NIE, NIE, NIE !
Obpísala som celý svet s prosbou o sväté omše a modlitby za naše dieťatko.
Naozaj sme opásali zem modlitbami.
18.9 2006 sa nám, chvála Bohu, narodila zdravá Miriam.
Je to práve tá štebotka, ktorá ma každé ráno a nielen ráno, zásobuje pravdami z Božieho srdca.
Obveseľuje všetkých naokolo a svedčí svojim štebotaním mamičkám s podobnými prognózami.
Prídťe a presvečte sa aký dobrý je Pán.
Vďaka svojmu živému svedectvu už má Miriamka na konte živého zdravého kamaráta, ktorý svedčí iným mamkám, že Boh nám všetkým hovorí: Ja ťa nikdy neopustím!