« Späť

Bože, použi si ma, ako ty chceš.

Prológ

Už je to pekných pár rokov, čo mi Rudo, brat zo spoločenstva, povedal:... ty, toto svedectvo musíš napísať, ako sa to všetko udialo... lebo to bude povzbudením aj pre iných...

Vtedy som mala pocit, že ešte nie je čas. Ešte nemám dosť nažité a nemám od udalostí potrebný odstup, aby som ich mohla spracovať.

Osobne svedčím, ak cítim, že Boh to odo mňa chce, ale k písaniu som sa ešte nedostala.

Teraz sa mi opakovane vracia pocit, že tu by to malo byť.

 Tu by mohol príbeh mojej duchovnej dcéry nájsť správnu pôdu, aby prinášal ďalšie ovocie.

Takže prosím o modlitby, za mňa, aby som dokázala s Božou pomocou opísať udalosti čo najvernejšie, a verím že aj Kvetka- moja duchovná dcéra rada doplní to, ako ona vnímala udalosti, ktoré sa diali v jej živote od okamihu, kedy nás dve Boh dal dokopy.

napísal Otília Ferenčíková
24.10.2011 19:20
1512 Prezretí, 0 Komentáre
Priemerne (6 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 5.0 hviezdičiek z 5.

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára