Až mi prišlo smiešne, čo všetko dokáže človek urobiť, ak chce.

 Samozrejme tým človekom nemyslím teba, ale seba.

Včera som sa hrabala v second hande, naozaj , Bože odpusť, pri hrabaní sa v hračkách, strácam pojem o čase.

Neviem ako dlho  ma pozorovali dve velikánske modré oči , čo trčali spod belasej čapice ale ústa dievčatka, ktorému patrili aj tie prenádherné okále, povedali vetu: Teta a načo vy kupujete hračky?

Obzrela som sa komu to patrilo, ale okrem mňa a zvedavých úst tam už nebolo nikoho. V hlave mi to bežalo naplno, čo povedať?

Vyšlo zo mňa : Vieš moja, ja sa tu hrám. Mamky sa nemôžu hrať? Tvoja mamka sa s tebou niekedy s hračkami nehrá?

Okále zosmutneli: Nie moja mamka sa so mnou nehrá, lebo ona stále iba pracuje a pracuje a keď je doma, tak všetko umýva.

Aby som to nejako zaonačila, povedala som jej: Vieš, ja mám doma deti a hračky vyberám pre moje deti.

Potom sme sa chvíľku rozprávali aj s mamkou a ona prisľúbila,že bude menej pracovať a umývať a viac sa hrať.

Poviete si, ale kde je tá myš???

 No predsa ešte stále medzi hračkami. Je taká malá, že sa zmestí sa do dlane.

 Nieeeeeeeeee neukradla som ju. Veď vydrž, už to bude.

Medzi hračkami hľadám stále nejakú inšpiráciu na tvorbu. Literárnu, remeselnú,ľudskú.

Zbadala som myšku a upútala ma tým že nemá na brušku šev a že je z jedného kusa látky  a nie z dielov zošitá. Povedala som si za 20 centov beriem na vzor, teraz nepozerám detailne, doma na to budem mať času habadej.

Čas č nastal, vybaľujem pár kúskov nákupu a myš nikde, prezrela som  igelitku, deravá nie je, prehľadala som trasu od dverí bytu do spálne, nič. Vypočula som všetkých členov rodiny či si niekto nepožičal niečo čo lákavo vyzeralo a pred chvíľou asi bolo medzi nákupom. Po myši ani stopy.

Hovorím si somarina, ale tak ma to vzalo!

Šijací stroj nachystaný, nálada na šitie prítomná....a nič

Ráno múdrejšie večera.

Nebyť myši, dnes by som od svitu nežehlila, aby som nejako prežila čas do otvorenia predajne.

Prezrela som v regáli všetky hračky.

Po myške ani stopy.

Tak som skormútená šla k pokladni.

 Nádej zomiera posledná.

 Spočiatku hľadala jedna pani predávačka, potom dve, nič nenašli, oni tam vraj večer neupratovali, ale ich kolegyne...

Žiadnu myš pod pultom nenašli.

A v tom zašušťala miniigelitôčka a v nej moja myška. Na papieriku pripísané-ZAPLATENÉ.

Nemajú tam zrkadlo, nevidela som svoj úsmev, ale ak by som nemala uši, určite sa smejem okolo celej hlavy.

Hurá!

Koniec.

 Happy end.

Načo chodím do Second handu?

Na inšpiráciu?

Takže:

1.       0,20€ hračka stála niekomu zato, aby ju označil, uložil pre prípad že sa vrátim. A ja aj touto cestou ďakujem onej pani predavačke. Kto je verný v malých veciach, bude verný aj vo veľkých.

2.       Tak ako som hľadala ja bezcennú myšku, so všetkou vervou a nedbajúc na prekážky som vynaložila  enormné  úsilie, aby som tú myšku získala. Hneď ma napadla paralela,  že tak by sme mali hľadať nebeské kráľovstvo  zo všetkých síl a bez prestania.

3.       Keďže som sa v duchu už s myškou rozlúčila, to, že sa našla považujem za signál, že mám vyrábať podobné s presne tým úmyslom, ktorý ma napadol keď som tú myšku našla. Kostolná myš , chudobný ako kostolná myš, naozaj v kostole myši nenájdu toho veľa na jedenie. A preto by taká myška mohla byť dobrým maskotom chudobných. Neziskovku ktorá sa takým ľuďom venuje mi Boh poslal do cesty pred pár dňami.

A to je už hádam k tej myške všetko.... a už mi to nepripadá až tak smiešne, ako na začiatku.

Veta, ktorú dnes poviem pri obede deťom bude znieť: Deti, verte mi, ak niečo veľmi ,veľmi chcete, urobíte pre to všetko aby ste to dosiahli.