Peter ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev

Apoštol PETER

Evanjeliá nám poskytujú o apoštolovi Petrovi viaceré údaje, na základe ktorých si možno v hlavných črtách zostaviť jeho životopis.
Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. Bol ženatý a v čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Jeho žena sa v evanjeliách nikdy nespomína. Spomína sa iba jeho testiná, teda matka jeho manželky, a to v súvislosti s jej uzdravením na Ježišov zásah. Práve tento prípad, ktorý sa opisuje v prvej kapitole Markovho evanjelia, vyvoláva dojem, že Petrova žena v tom čase už asi nežila. Evanjelista totiž hovorí, že testiná po uzdravení posluhovala Ježišovi a jeho spoločníkom, čo môže znamenať, že ona sa starala o domácnosť.
Evanjelista Ján opisuje v prvej kapitole svojho evanjelia prvé stretnutie Šimona-Petra s Ježišom. Bolo to v blízkosti miesta, kde kázal a krstil Ján Krstiteľ. Šimona priviedol k Ježišovi jeho brat Andrej, ktorý bol spolu s neskorším apoštolom a evanjelistom Jánom žiakom Jána Krstiteľa. Podľa evanjeliového rozprávania sa zdá, že i Šimon - ak nebol priamo Krstiteľovým učeníkom -sa aspoň živo zaujímal o jeho účinkovanie a mesiánske výzvy.
Vlastné povolanie Šimona za apoštola sa uskutočnilo neskoršie pri Genezaretskom jazere. Ježiš vyučoval ľudí zo Šimonovej loďky ako už azda viac ráz predtým. Tentoraz však po vyučovaní kázal Šimonovi, aby išiel loviť ryby. Šimon poslúchol nezvyčajný príkaz, ktorý bol v rozpore s rybárskou teóriou a praxou. Výsledok mimoriadnej rybačky bol ohromujúci. Šimonova loďka mohla pojať ledva polovičku chytených rýb. Museli prísť na pomoc s loďkou Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, ktorí tvorili s Petrom akési malé rybárske družstvo. Keď pritiahli k brehu bohatý úlovok, Šimon už nemohol zadržať v sebe vnútorné napätie a pohnutie. Hodil sa pred Ježišom na kolená a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek!" Petrovo priznanie vlastnej nízkosti malo však opačný účinok. Ježiš nielenže neopustil Petra, ale ustanovil ho za rybára ľudí, ktorý bude získavať nesmrteľné duše pre nebeské kráľovstvo. Vtedy Šimon opustil všetko svoje imanie na brehu jazera a stal sa verným Ježišovým učeníkom, spolu so svojimi rybárskymi spoločníkmi.
V súvislosti so Šimonovým povolaním za apoštola evanjelisti poznamenávajú, že Ježiš dal Šimonovi nové meno - Kéfa (Kefas), čo značilo v aramejskej reči skala, po grécky "Pétra", mužský tvar Petros, po latinsky Petrus, po slovensky Peter. Aký význam mala táto zmena Šimonovho mena, prezrádzajú naplno až Ježišove slová, ktoré čítame v 16. kapitole Matúšovho evanjelia. Po Petrovom vyznaní Ježišovho Božieho synovstva mu Kristus hovorí: "Ty si Skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané i na nebi a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebi." (Mt 16,18n.) Sú to veľmi silné slová, ktoré právom pokladáme za kľúčové pre uznanie a chápanie Petrovho prvenstva medzi apoštolmi a pre uznanie prvenstva Petrových nástupcov medzi nástupcami apoštolov.
Mnohí odporcovia hierarchického usporiadania Cirkvi a najmä odporcovia primátu Petra a jeho nástupcov sa usilovali a usilujú oslabiť význam uvedených slov. Keďže sa nedá poprieť znenie textu, pochybnosti sa sústreďujú na slovo "skala": či sa totiž slovo skala vzťahovalo na Šimona-Petra.
Pochybnosti sú však len veľmi násilne vykonštruované a ani v texte, ani v jeho súvislostiach nemajú opodstatnenie. Predovšetkým výraz "Skala", Či už v aramejskej podobe "Kefas" alebo v gréckej "Petros" - Peter, sa vyskytuje pri označovaní apoštola Šimona-Petra bežne ako čosi samozrejmé vo všetkých novozákonných spisoch, ktoré hovoria o Petrovi, či už sú to evanjeliá, Skutky apoštolov alebo Listy apoštola Pavla. Okrem toho slová z evanjelia podľa Matúša, ktoré sme citovali, nie sú ani zďaleka jediné, ktoré svedčia o Petrovom výnimočnom postavení.
Keby sme aj nebrali do úvahy dodatok Jánovho evanjelia (Jn 21, In), v ktorom sa hovorí o tom, ako Kristus poveril Petra pasením svojich oviec a baránkov, je v evanjeliách a mimo nich niekoľko desiatok novozákonných textov, ktoré potvrdzujú Petrovo prvenstvo medzi apoštolmi. Tak napr. zoznamy apoštolov, ktoré sú v troch synoptických evanjeliách a v Skutkoch apoštolov, uvádzajú Petra vždy na prvom mieste. Viac ráz pri spomínaní apoštolov, prípadne učeníkov sa Peter spomína osobitne. Tak napr. v Markovom evanjeliu po Kristovom zmŕtvychvstaní anjel hovorí ženám: "Povedzte jeho učeníkom, najmä Petrovi." (Mk 16,7.) Skutky apoštolov v správe o zoslaní Svätého Ducha hovoria: ,,I povstal Peter spolu s jedenástimi." (Sk 2,14.) Keď tie isté Skutky opisujú výsluch apoštolov pred veľradou, uvádzajú odpoveď apoštolov slovami: "Peter a apoštoli odpovedali." (Sk 5,29.) Podobne apoštol Pavol, keď vypočítava zjavenia zmŕtvychvstalého Krista, začína slovami: "Zjavil sa Kefasovi, potom Dvanástim." (1 Kor 15,5.) Výnimočné Petrovo postavenie medzi apoštolmi potvrdzujú aj slová apoštola Pavla v Liste Galaťanom, ktorými opisuje, ako nadviazal spojenie s vedením Cirkvi po svojom obrátení. Pavol píše: "Potom... som sa vybral do Jeruzalema oboznámiť sa s Kefasom, a zdržal som sa u neho dva týždne. Iného z apoštolov som ani nevidel okrem Jakuba, Pánovho brata." (Gal l,18n.)
Pri čítaní evanjelií sa stretáme s mnohými scénami, v ktorých Peter hovorí a koná v mene ostatných apoštolov. A zasa naopak, Kristus požaduje od neho osobitné služby a dáva mu osobitné pokyny: vyučuje z jeho loďky, káže mu loviť ryby, žiada ho, aby mimoriadne získaným peniazom zaplatil daň za neho i za seba (por. Mt 17,23n).
Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti. No uistil ho o mimoriadnej pomoci, ktorá bude sprevádzať jeho poslanie. Významné sú Kristove slová, zaznamenané v 22. kapitole Lukášovho evanjelia: "Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vypýtal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov!" (Lk 22,31n.)
Petrovo prvenstvo potvrdzujú jednoznačne Skutky apoštolov, a to predovšetkým v prvej časti, v ktorej hovoria o počiatkoch Cirkvi. V druhej časti, počnúc 13. kapitolou, Skutky apoštolov opisujú prevažne činnosť apoštola Pavla.
Zo Skutkov apoštolov vidíme, ako jednoducho, ale rozhodne a autoritatívne postupuje Peter pri dôležitých udalostiach a rozhodnutiach prvotnej Cirkvi. On riadi voľbu apoštola Mateja, on vystupuje v mene všetkých na Turíce v prvej verejnej kázni-katechéze. Peter uzdravuje chromého od narodenia a robí iné zázraky. Tu si hodno osobitne všimnúť poznámku v piatej kapitole Skutkov: "Ešte i chorých vynášali na ulice. . . aby, keď tade pôjde Peter, aspoň jeho tôňa sa dotkla niektorého z nich." (Sk 5,15.) Peter vynáša prísny Boží súd nad Ananiášom a Zafirou (Sk 5,ln), on rozhoduje o dejinne dôležitom kroku prijímať pohanov do Cirkvi (Sk 10,5n) a v tomto zmysle dáva smernice aj na prvom apoštolskom sneme (Sk 15,7n). Keď je uväznený a má byť popravený, Cirkev zvlášť bdie a modlí sa za neho. No keď je Peter zázračne vyslobodený z väzenia, opúšťa Jeruzalem, kde ostáva na čele Cirkvi apoštol Jakub Mladší, Ježišov príbuzný.
Kam odišiel Peter z Jeruzalema, to Skutky apoštolov neprezrádzajú. Iba niektoré iné novozákonné spisy aspoň čiastočne potvrdzujú správy mimobiblických starokresťanských dokumentov, podľa ktorých Peter pôsobil v Antiochii, Korinte a Ríme, kde aj zomrel mučeníckou smrťou.
Petrovu prítomnosť v Antiochii potvrdzuje apoštol Pavol v druhej kapitole Listu Galaťanom (por. Gal 2,lln). Ten istý list hovorí o Petrovom úspešnom apoštoláte medzi kresťanmi obrátenými zo židovstva (por. Gal 2,7n).
Na pôsobenie apoštola Petra v Korinte sa odvoláva neskorší korintský biskup Dionýzios, ktorý pôsobil v tomto meste okolo roku 170. Dionýzios tvrdí, že pri kolíske korintskej cirkvi stáli obidvaja veľkí apoštoli: Peter i Pavol. V prospech jeho tvrdenia hovoria dve miesta Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom, kde sa Pavol usiluje odstrániť roztrieštenosť medzi korintskými veriacimi. Tak napr. v prvej kapitole apoštol píše: "Hovoríte: Ja som Pavlov! Ja som Apollov! Ja som Kefasov!" (1 Kor 1,12.) A v tretej kapitole toho istého listu hovorí: "Veď všetko je vaše: či Pavol, či Apollo, či Peter..." (V. 22.)
Uvedené dva citáty dokazujú, že okrem učeníkov apoštola Pavla a výrečného kazateľa Apolla bola v Korinte aj pozoruhodnejšia skupina učeníkov apoštola Petra.
O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého Petrovho listu, kde apoštol hovorí: "Pozdravuje vás z Babylonu (vaša) spoluvyvolená a môj syn Marek." (1 Pt 5,13.) Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rím podobne ako v Apokalypse apoštola Jána. Slová "(vaša) spoluvyvolená" znamenajú rímsku cirkevnú obec a Marek je Petrov sprievodca a pôvodca druhého evanjelia.
No jestvuje dosť starokresťanských dokumentov, počnúc spismi Klementa Rímskeho, tretieho Petrovho nástupcu na konci 1. stor., ktoré svedčia o dlhšom sústavnom pôsobení a mučeníckej smrti apoštola Petra v Ríme. Vykopávky pod svätopeterskou bazilikou, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1940-1967, zreteľne potvrdili starokresťanské údaje o Petrovom hrobe na týchto miestach. Nepriamy dôkaz o Petrovom pôsobení v Ríme vidia historici vo veľkom rozvoji a konsolidácii rímskej cirkvi ešte dávno pred Pavlovým príchodom do Ríma, ako to vysvitá z Pavlovho Listu Rimanom, kde apoštol medziiným píše: "Ponajprv za vás všetkých vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista, pretože zvesť o vašej viere sa rozšírila po celom svete ... Lebo veľmi túžim uzrieť vás a dať vám nejaký duchovný dar, aby ste sa čím väčšmi utvrdili, alebo skôr, aby sme sa u vás navzájom povzbudili vierou, vašou i mojou." (Rim 1,8-11n.) Sú to slová plné obdivu a úcty, aké nenájdeme na nijakom inom mieste Pavlových spisov. Pavlove slová svedčia o veľkej vnútornej a vonkajšej konsolidácii rímskej cirkvi, ktorá je nevysvetliteľná bez dlhšieho pôsobenia významnej apoštolskej osobnosti, ktorou podľa historických dokladov nemôže byť nik iný, iba apoštol Peter.
Menej istý je rok Petrovej smrti. Historické pramene nie sú v tomto ohľade dosť jasné a jednoznačné. Podľa niektorých by sa zdalo, že zomrel spolu s apoštolom Pavlom roku 67. No viacerí vážni historici sú presvedčení, že Peter zomrel už roku 64 pri prenasledovaní, ktoré nariadil ukrutný cisár Nero po požiari mesta Ríma. Podľa starého podania bol ukrižovaný, a to na vlastnú žiadosť, dolu hlavou, lebo sa nepokladal za hodného zomrieť tak ako jeho božský Majster.
Apoštola Šimona-Petra pochovali na menšom pohansko-kresťanskom pohrebisku na východnom úpätí vatikánskeho pahorku. Nad jeho hrobom vznikol najprv malý murovaný pamätník, nad ktorým cisár Konštantín Veľký postavil po roku 320 mohutnú baziliku. Posvätil ju roku 326 pápež Silvester I. Konštantínovu stavbu počas storočí dopĺňali prístavbami i veľkolepou vnútornou výzdobou. No koncom stredoveku sa začali na starej budove ukazovať známky rozpadu, ktorý nebolo možné zastaviť stavebnými úpravami. Preto sa vtedajší pápeži rozhodli starú baziliku okrem niektorých častí zrúcať a na jej mieste postaviť novú, tak ako ju poznáme dnes. Stavba tohto doteraz najväčšieho kresťanského chrámu trvala od r. 1506 do r. 1626, keď posvätil novú svätopeterskú baziliku pápež Urban VIII.