Nikdy ma nenapadlo, pozerať na veci iným pohľadom. Naučil ma to môj Otecko.

Máme oči a nevidíme - dalo by sa trefne povedať. Dnes tej vete rozumiem.

Dívala som sa na môj život a na svet okolo akýmisi "čudnými" očami...

Dnes je to iné. Ďakujem Bohu, že som dostala taký úžasný dar!

+

"Lejak ako z kýblov", kedy v krátkom čase naplní cesty vodou, až sa nám zdá, ako keby sa vody neprestali liať... Po tom, čo nás ani nie pred rokom  riadne vytopilo, a teraz, každú chvíľu v správach ukazujú, ako zasa vytopilo ľudí inde, to nie je veľmi povzbudzujúce a človek na moment pomyslí - "báť sa či...?" NIE. Nechať to ísť, ako ide. Nie, že by som nemyslela na prípadnú obranu pred vodami z Edenu, ale triezvo a pokojne, so "schladenými emóciami", ktoré vôbec nie sú na pomoc, skôr naopak.

-------------------------------------------------------------------------

Nie je to vôbec humorné, naopak. Boh je nanajvýš múdry, prevyšuje naše myslenie nedohľadne a nikdy sa nevmestí do nejakých "ničotných" myšlienok človeka, už vôbec nie, ak je človek doslova "nabitý" zlobou a výčitkami. Príroda ide svoj beh, nikto jej v tom nemôže zabrániť. Ani predstavy ľudí nie. Príroda je úžasná súčasť sveta, ktorý stvoril Boh, v ktorej žije človek, nie naopak. Všetko v nej má svoje miesto tak ako aj človek a zver. My sme uložení na nej a žijeme z nej.  Vždy padali skaly, liali sa vody, pretiekli údolia a vylievali sa korytá riek. len ľudia, tí boli iní.

--------------

Nezáleží na tom, ČO sa udeje.

Záleží na tom, ČO tam ja CHCEM VIDEŤ.

Záleží na tom, čo s tým urobím ja (v mojom myslení, v mojom srdci) a napokon aj prakticky, fyzicky, rozumie sa.

           ----------------------------------------------------------------------------------

Stále sa dejú veci. Viac či menej tragické. Svet sa mení, ľudia prichádzajú na svet, iní odchádzajú z neho do večnosti. Niektorí náhle, nečakane, iní pozvoľna, po dlhom čase. Mladí, deti, starí...pri hromadných "nešťastiach", ako ich nazývame, odchádzajú mnohí, dakedy sú mnohí zachránení...

Je to vždy vec pohľadu.

+

Niekedy ma napadalo, že "chvála Bohu", že nás nepostihlo. je to typicky ľudské myslenie, samozrejme nikto nechce, aby ho vyplavilo a to ešte takým hrozným spôsobom, alebo aby dakto zahynul Naopak!

V rôznych situáciách je vždy ukryté toho viac, ako človeka  na prvý pohľad napadne.

+

Pri záplave, ako hore na obrázku, sa ukáže nielen sila živla, koľké tony vody dokážu spršať za tak krátky čas. Ukáže sa napríklad, že zodpovední za obce alebo celé krajiny sa ako keby vôbec nestarali o to, ako chrániť ľudí a ich príbytky, pred záplavami a nešťastím z vodných živlov., koľkým by sa dalo predísť, zabezpečením zátaras a ohrád...Daktoré obce stavali blízko poriečia, bez ohľadu na to, že sa korytá riek prirodzenou silou premiestňujú a môžu úplne zmeniť miesto, kadiaľ pretekali..., daktoré, predtým malinké rieky sa zrazu naplnia množstvami vôd a potrebujú svoje nové miesto, ktoré si napokon aj "zoberú"...

Môžeme tiež uvidieť, že ak sa niečo tak veľké udeje, "odrazu" sa ľudia zblížia a pomôžu si jeden druhému...

Ešte možno uvidieť, že nejaká dovtedy nevidená obec sa zrazu stane stredom pozornosti - a začne sa o ňu vynakladať úsilie...

+

Nie, nikdy nie sú v udalostiach iba samé negatíva. Ani v tých veľmi smutných a skutočne tragických nie.

Je tam VŽDY ukrytý hodnotný materiál na zamyslenie a na činy.

Vždy to stojí za úvahu:

 - - - čo možno robiť inak, ako môžeme pomôcť ľuďom v samotnej obci, v krajine a kto by to mohol urobiť, alebo čo možno meniť a ako. Mala som kolegyňu, ktorá bola v tíme pre pomoc v katastrofách... - úžasná vec, hodná nasledovania. Vďaka takým ľuďom!

- - - môžeme  uvedomelejšie zaobchádzať s Božou prírodou. Je veľmi vážne, koľké nehoráznosti sme my ľudia spôsobili prírode, v rámci stavieb a ťaženia... nech nám to Boh odpustí!  Aspoň nejakým nám možným spôsoom chcejme byť solidárni s ľuďmi, ktorých niečo tak nešťastné postihne... Veď odkiaľ majú mladí vedieť, že je treba pomáhať a konať podobné?

Prosím Pána, aby oslovil mladých ľudí, aj tých zrelších, aby sa unúvali a aby spoznali spôsoby a možnosti, ako zasa poľudštiť tento svet, v ktorom sa dakedy zdá, že nikoho nepáli bieda iného... Nech ich žehná a sprevádza náš Boh a Pán! Verím, že zasa príde čas, kedy jeden druhému budeme oporou a nik z nás nenechá padnúť brata...

Verím v dobro v ľuďoch a verím v dobré srdcia našich mladých i starších!

Verím, že rastieme aj na ťažkých a bolestných obetiach, na ťažkom eucharisteo.

Verím, že iba človek má schopnosť milovať, nech by okolo neho aj hory padali, postará sa o brata a nedovolí, aby zahynul trpiaci!

Chválim Boha, v jeho ubitých a mŕtvych, ktorí usnuli, chválim ho za všetkých, ktorí sa zachránili! Amen. Aleluja!

Prosím Boha, aby v nás prebudil našu ľudskosť, ktorá neodvracia zrak od nikoho, ktorá neprejde bez povšimnutia okolo suseda a nenechá stáť nikoho na ulici bez pomoci.

Všímajme si ľudí okolo nás, starajme sa o iných, aj o vlastných! Sú to naše dary od Boha! Nijaké katastrofy nemôžu prekaziť jednotu ľudí, ktorí sspolu dokážu mnohé zniesť! nech nám v tom Boh pomáha! Amen. Aleluja!

Nemusíme čakať na katastrofy - od tých nech nás chráni Boh! Netreba  zvláštne udalosti. Stačia aj všedné, tie úplne obyčajné. V rodine, na pracovisku, v okolí. Buďme k sebe ohľaduplní a skutočne ľudskí. prejavme si priazeň, trošku priateľskej atmosféry, drobné pozornosti, ktoré nič nestoja, môžu tak zmeniť svet!

Ak by sme nemohli urobiť nič z toho, vždy môžeme vysielať ľuďom modlitby:o) Kiež by sa naše modlitby chvál a žehnania rinuli, ako tá voda z neba, nech zasiahnu nebo svojou láskou a vrúcnosťou:o)

+

Dnes som pochválila predavačov - lekárnikov a lekárničky, mali tak milo vyzdobené ich produkty, až sa mi rozradostnilo srdce:o) Pochválila som ich milú výzdobu, tá pani lekárnička sa pozrela na mňa s vážnou tvárou, a zrazu jej tvár ozdobil úsmev...

Minule po omši, som poďakovala nášmu pátrovi za jeho službu pri oltári .o) a za silnú kázeň - za sprostredkovanie spojenia "zhora" - pozdravila som ho, podali sme si ruky a išla som von...

Nech nám Pán otvorí oči a uši, a hlavne srdcia, aby sme neboli nevidiaci a nepočujúci, ba viac. Nech prebudí našu iniciatívu, nech dávame "len tak" zmrzlinu deťom, kolegom, kávu so šľahačkou susedovi, susede..., koláčik alebo nejakú maličkosť... Uvidíte, svet sa zahreje láskou ľudského srdca a hneď mnohí pookrejú... Môžeme meniť svet:o)

potom sa nebudeme báť, keď príde niečo ťažké, lebo inímy  ľudia, ktorí majú srdce na mieste, nedovolia, aby sme zostali sami v našom navštívení.

Nech nám v tom pomáha Pán!

+

Boh chráni svoj ľud, Boh napĺňa svoj ľud pokojom. Odkiaľ mi príde pomoc? +!  Moja pomoc je v Mene Pánovom! Amen. Aleluja!

Chvála a vďaka Bohu, Kristovi a Márii!

+