niečo urobiť, dosiahnuť, poriešiť.
Po starom by sme povedali: "Lebo to nie je vôľa Božia." Po novom: "Skúmajme ducha." Je to vlastne to isté. Boh, my a naša záležitosť.
Niekedy sa nepripojí väčšina, neschvália to, neprejde to, nedá sa. TO NIEČO. To, čo sa NÁM zdá dôležité, azda nie Bohu...Lepšie vyjadrené: nie teraz, nie tak...
Božia vôľa je vaše posvätenie. Hovorí Slovo. Pouvažujme, či je tá VEC na naše posvätenie. Alebo na naše zneistenie, pre rast strachu miesto viery, rast "vlastnej iniciatívy" na úkor Božej., pohoršenie namiesto povzbudenia alebo jednoducho neúspech v tej veci... Skúmajme duchov, lebo "podľa ovocia ich spoznáme."
+
Toto kritérium je univerzálne, je pre osobnú cestu ako aj pre spoločnú, pre spoločenstvo. Mám s tým skutočne skúsenosť. Boh mení, čo človek mieni... Veľakrát "prehliadneme" drobnosť, náznak, vedenie, kde nás Boh upozorňuje na to podstatné a ukáže nám menej dôležité, mýľku úloh, kompetencií, spôsobu, alebo to, čo jednoducho náleží JEMU a jeho moci. Veľakrát jednoducho vidíme príliš "ľudsky" a stratíme z pohľadu Boha.
Bezomňa nemôžete nič urobiť. Hovorí nám Ježiš. Nie bez dôvodu. Akokokoľvek by sme sa snažili, akokoľvek namáhali, nič nepomôže, ak Boh vidí vec inak.Lepšie, v múdrosti a láske k nám. Nechce, aby sme sa namáhali nadarmo. Ukazuje nám inú cestu, iný spôsob, iný čas.
+
PS: je to čisto osobná úvaha, reflexia, dištancujem sa úmyslov a vzťahu k príspevkom, komentárom a blogom na MK.