Ó, moja Evička, hovoríš mi z môjho srdca! Málo kto dnes chodí na poklonu - tu, kde som teraz, neviem, ako je to na Slovensku, aby s ním strávil hodinku... Nás je (v tej farnosti, kde som teraz - Wr. Neustadt v Rakúsku) asi 15-20 a to uz je veľa, niekedy je nás menej, som však vďačná za tých zopár verných ľudkov, ktorí mu vzdávajú poklonu. Máme kopec mladých, no na poklone stertnem taktroch, viac nie, a my ostatní, starší sme od 10... Nasi bratia Kapucíni majú dokonca neustálu poklonu - t.j. od rána asi 7,00h do večere 19,00h, a Pán je sám... nepríde nikto! Som vďačná za tú možnosť, lebo mnohé kostoly sú zatvorené, že sa ani nemôžem zastaviť, ako kedysi, keď mám cestu okolo kostola...
To bol aj úmysel príspevku, bola som na poklone, ktorá je tu každý šrvrtok.... prosila som za kňazov, za Cirkev... za Slovensko, za celý svet, ktorý sa zvíja v bolestiach, nepokojov a zla...Máme toľko problémov a ťažkostí, a tie sa riešia na kolenách pred Pánom, nie inak. S ľuďmi sa veci nevyriešia, iba skomplikujú. No málokto berie Pána za slovo, veď On hovorí: "príďte, ak ste obťažení, bezradní, trpiaci... a nikto nejde... no tak aspoň tí, ktorí rozumejú jeho reč. Vdaka Evička! Želám tebe aj rodinke hojné Božie požehnanie a všetko dobré! Som šťastná, e sme sa našli! Si moja krvná skupina, ako to vyjadril niekto na stránke! Zdravím, pošlem ti mail!

Hovorite mi zo srdcaMusime sa klanat Jezisovi v sviatosti oltarnej a prosit.Aj za tych,ktori sa neklanajuOn svet zachrani,aj pre par vernych.

To je dobrý nápad chodiť na tie poklony.

To je nevyhnutne. Nikto iny nemoze nic urobit. Iba Pan.A kde inde, ako tam, kde je pritomny? Je to sila. Skutočne odporučam a prosim, nenechajme Ho sameho. Prisiel pre nas. A máme tolko za čo prosiť i ďakovať. Aj za tých, čo nerozumejú a nevedia, že Pán je nám k dispozícii. To je naša úloha... Vďaka vám všetkým! Boh vás žehnaj!

K tomuto sa naozaj nedá nič dodať, len to, že som nesmierne vďačná kňazom, ktorí nám umožňujú stretnutia so sv. oltárnou formou poklony a ľuďom, ktorí nám zabezpečujú aby bol kostol otvorený aj cez deň.

Ja som mala nedávno veľké problémy, ovládol ma hnev, zlosť..., nevedela som čo robiť ako reagovať.
Potrebovala som si vyvetrať hlavu a nájsť riešenie. Akosi samozrejme ma nohy zaviedli do kostola, tak som pokľakla na kolená a prosila Ježiša aby mi pomohol.
A pomohol, prišiel kňaz a ja som cez sv.zmierenia našla pokoj. Hoci starosti ostali, daroval mi pokoj.

To je prave uzasne, ze nam daruje to, co nam potom pomoze ist dalej. A pokoj je isto na prvom mieste. Potom prichadza Pan a da vsetko ostatne.

Všeobecne sa mi zdá, že Sviatosti Oltárnej je vzdávaná veľmi malá vďaka od nás, veriacich. Naši drahí kňazi nám ju vystavia, aby sme ju adorovali, klaňali sa jej, spievali, vzdávali vďaky, a my nestojíme o spoločnosť samého Ježiša, medzi nami skutočne prítomného...niekedy sa mi stane, že som v túto posvätnú chvíľu v Bazilike sama...nik iný, len ja a Ježiš...prežívam toto Stretnutie ako veľký dar, ako výsadu, ktorej bolo umožnené práve mne, najúbohejšej z úbohých, ktorá si ani nezaslúži mať toto veľké privilégium...a vtedy čerpám všetky milosti, ktoré prúdia ako živá rieka pre moju dušu, ako celkom nezaslúžený dar...
Pane, vďaka za to, že ma tak veľmi miluješ...

Milá Majka, zabudla som sa Ti poďakovať za Tvoje priateľstvo, aj pre mňa je veľmi vzácne. Aj Ty odovzdaj, prosím moje požehnanie celej Tvojej rodinke a vyprosujem ho od Pána aj pre Teba, milá moja drahá priateľka :-)