„Svätosť nie je privilégiom vyvolených,ale povinnosťou každého kresťana, mňa i teba."

 

Toto je každodenná svätosť:

 

žiť v milosti a v pokoji s Bohom i s našimi blížnymi,

prinášať pomoc všetkým, ktorí potrebujú naše ruky, naše slová, náš úsmev a naše srdce.

Byť vždy pripravený obetovať sa pre iných, slúžiť im a mať lásku k blížnemu.

To je veľmi jednoduchá svätosť a zároveň hlboká a pravdivá.

 

Len svätosť môže spôsobiť, že budeme schopní úplnej obetavosti a oddanosti.

 

Matka Terézia z Kalkaty

 

Zdroj: http://www.milujtesa.org/upload/articles/r_u_c_k_i/SK/04_milujtesa_0304.pdf

 

 

K téme si môžete vypočuť audio/ video: O čom je živote učeníka

 

Autor - Daniel Šobr  hovorí, že Kresťanstvo nie je nejaký hobby krúžok, ani nijaký spolok priaznivcov Biblie, ale je to živé spoločenstvo kresťanov,  ľudí, ktorí seiózne rozhodli pre život s Kristom a podľa toho sa aj správajú. Je to živé telo, Cirkev, spoločenstvo ľudí majúcich vieru v Krista. Každý pokrstený, birmovaný je posväteným kresťanom, je pomazaný Pánov. Zosobášení manželia prijímajú sviatosť manželstva pre vzájomnú službu jeden druhému, pre deti, a aj pre iné rodiny, podľa povolania. .Slobodní, mládež, deti sa tiež stávajú cez rodičov účastnými na živote spoločenstva Cirkvi. Kňazi a biskupi prijímajú osobitné pomazanie a svätenie pri vstupe do toho úradu, ktoré je výsadou a úlohou zároveň. Sú svojim úradom mimoriadni služobníci Boží. Podobne rehoľné osoby, ktoré prijímajú svätenia do rehoľného stavu, pri voľbe zasvätenia  života Bohu a službe Cirkvi. Slúžime jeden druhému navzájom, podľa toho, ako koho povolal Pán.

Dary sú rozličné, služby tiež. Diakon, kňaz, laik, rehoľník, manželia, deti, slobodní...

Máme zodpovednoť za náš dar viery. Tá by mala byť viditeľná, ako je napríklad viditeľná zodpovednosť rodičov za seba navzájom a za deti.

 

Byť "trocha veriacim" neexistuje. Podobne, ako žena, budúca mamička nemôže byť "trocha" v požehnanom stave, lebo je v ňom naplno.

 

Môže byť kresťan, ktorý nevie, nemôže alebo nedokáže žiť život kresťana - život nasedovania Krista (učeníka) O takého sa stará Pán s veľkou láskou. Nie ako častokrát my. Pán nemoralizuje, On dáva tisíc možností a každú jedinú bez tlaku, bez nútenia... Verím, že sa takí bratia a sestry dokážu rozhodnúť, hlavne, ak aj nájdu tých kresťanov, ktorí ich budú vhodne sprevádzať, tak, ako by to robil Pán...

 

Nie je to vina alebo hriech, ktorý by spadal do našeho súdu voči blížnemu. Máme však zodpovednosť jeden za druhého. Musíme vyvinúť úsilie pre to, aby sme pomohli, na základe slobodného rozhodovania sa, z vlastnej zodpovednosti, aby našiel spôsob pre osobný život s Pánom. Nie nakazovaním, alebo moralizovaním, ale sprevaádzaním v láske a s modlitbou na ten úmysel.

Za každého veriaceho brata, sestru, ktorý nepraktizuje život viery, sa máme modliť, hľadať spôsob, prosiť v tej záležitosti Pána o svetlo, hľadať spôsoby a možnosti. My slúžime tomu človeku modlitbami, obetami a pôstom, ale aj jednoduchou službou v živote, týkajúcou sa jeho potrieb vôbec. My máme vytrvalo privádzať toho človeka pred Božiu tvár, aby Pán dal potrebné milosti, aby ukázal smer, spôsob, aby pomohol On.

 

Čo je vzájomná služba?

 

Je to jednoducho život vzájomnej lásky, porozumernia, život vzájomnej úcty, odpúšťania, majstrovanie situácií, ako nám ich Boh posiela. Mal by to byť život v spoločenstve, je aj život v rodine, v priateľských vzťahoch, aj keby neboli priamo nazvané kresťanské (napr. v zamestaní, v škole sme povolaní pestovať vzájomné vzťahy podľa viery  v Boha bez ohľadu na to, že sú tu napr. neveriaci, možno pokrstení nepraktizujúci a pod.)

Patrí sem aj rozvíjanie a upevňovanie vzájomného vzťahu,  prijímanie-dávanie,  vzájomná účasť na živote druhého, iného, účasť na živote Cirkvi, sviatosti - veľmi dôležité pre duchovný život každého kresťana. 

Radujeme sa z darov, spoločne nesieme bremená života, pomáhame si, poskytujeme si vzájomnú ochranu, a podporu v bežnom živote, nie len pri starostlivosti o telesné blaho,  predovšetkým v starostlivosti o život duchovný.

Je to osobitná téma, ku ktorej sa niekedy neskôr vrátime.

+

 

Autor nemoralizuje, poukazuje však na rozdiel toho, ak Písmo čítame ako každú inú knihu, i keď nás možno na čas dojme, lebo je o Bohu a o Kristovi, no nič viac.

Zdôrazňuje, že ak nebudeme nasledovať to, čo nám dáva Boh vo svojom Slove, nemôžeme sa nazývať učeníkmi. O tom aj Ježiš s dôrazom hovoril na mnohých miestach v Písme.

Je iné, ak by sme niečomu nerozumeli, to by sme sa mohli pýtať. Ale ak sa nestaráme o to, čo tým je myslené pre nás, konkrétne, tak o nejaký čas nebudeme mať už ani len "pocit" toho, že sme viac, než spoločenstvo priaznivcov Písma svätého.

 

PS: Neľakajte sa:o) Videá sú zo spoločenstva Milosť. Je spoločenstvom reformovanej cirkvi. Nahliadnite, uvidíte. Mohli by sme si v mnohom vziať príklad, čo sa týka ich biblických učení.

Nič nám nebráni v tom, aby sme robili v našich katolíckych spoločenstvách podobné "akcie", volajú to vhodne - UČENIE - my máme službu Slova, počas svätej omše, je to však málo v zmysle denného, týždenného čerpania zo slova v spoločenstve, potrebné je viac Slova Božieho v našich životoch. Ak máte možnosti vo vašom farskom spoločenstve, tak neváhajte a pridajte sa!

 

Video na stránke spoločenstva Milosť: http://www.milost.tv/m/ApUBR0Zd7

+

 

Ak máte nejaké návrhy, sem s nimi! Zdieľajme svoje príspevky:o)

 

Chvála Pánovi! Chvála Márii!