Blogy

« Späť

Čo je úcta?

Čo je úcta?

Úcta - čo znamená ten pojem? Poznáme prejavy úcty v dennom živote? Akú úlohu zohráva úcta v živote človeka? Čím je úcta pre kresťana?

 

Profesori Dietrich a Alice von Hildebrand hovoria, že:

„úcta je postoj, ktorý možno označiť za matku celého morálneho života, pretože

v nej sa človek stavia do takej pozície voči svetu, ktorá otvára jeho duchovné oči a uschopňuje ho objímať hodnoty.“

 

Zdroj: http://www.upc.uniba.sk/index.php/pondelkove-uvahy-mainmenu-5912/152-pondelkove-uvahy/uvahy-o-cnostiach-2010-2011/1764-19-ucta-uzas-obdiv78

 

Úcta

 

Pojem "úcta" je v ponímaní mnohých ľudí poriadne zdeformovaný. Nevieme ho definovať, nerozumieme, čo znamená.

Ako by ste vyjadrili význam pojmu úcta?

Aké sú prejavy úcty?

Čím je úcta v živote človeka?

Čo znamená úcta v živote kresťana?

 

Čo úcta nie je

 

Úcta nie je "poklonkovanie sa" niekomu alebo niečomu. Nie je to ani "zdvorilosť" samá o sebe. Úcta nie je iba branie ohľadu na niečo, niekoho, je viac.

 

Úcta je oveľa viac, ako byť slušným človekom.

Úcta je byť dokonalým, ako nás stvoril Boh.

 

Pojem "úcta" má mnohé formy, mnohé prejavy. Vymenujem len niektoré z nich:

Úcta k sebe, úcta k iným, vzájomná úcta v rodine, úcta rodičov k dieťaťu, k deťom, úcta k "cudzím" ľuďom, úcta ku všetkým ľuďom bez rozdielu, úcta k Bohu a k človeku vôbec vo všetkých podobách a prejavoch reči, komunikácie, správania sa.

Úcta k prírode, k stvoreniu, k hodnotám ľudí, k matérii, ktorú máme pre život,

+

K úcte máme byť vychovávaní, vedení, Nezískame ju sami od seba. Získava sa vo vzťahoch. Potrebujeme ju vo vzťahoch. Bez úcty nie je možná hodnotná komunikácia. Potrebujeme vedieť, čo úcta je, aby sme ju mohli aplikovať - použiť pre úctu k  životu v jeho základe. Potrebujeme úctu pre život ss inými ľuďmi, v rodine, v spoločenstvách.

Úcta sa musí v našom živote formovať, rásť, má sa stať zrelou, viditeľnou, účinnou.

Úctu nemáme "automaticky" vloženú do našich schopností. Musíme sa jej učiť. Každý z nás sa ju musí naučiť spoznať, osvojiť si ju a používať ju v živote.

Musíme ju spoznať, získať, osvojiť si jej prejavy, praktizovať ich vo vlastnom živote a vo vzťahoch. Musíme ju vlastniť. Má byť súčasťou charakteru každého človeka.

Máme dôležitú úlohu - odovzdávať ju iným. Máme ju zdieľať a učiť, vychovávať k nej. Máme ju prinášať našim deťom, iným ľuďom vo vzťahoch, s úctou máme pristupovať k životu človeka - v jeho detstve, v dozrievaní mladých ľudí, k starnúcim ľuďom, i k ľuďom pri odchode zo života, Máme ju mať vo vzťahu k prírode, k stvoreiam. Bez úcty nemôžeme plnohodnotne žiť.

 

Čo o úcte hovoria známe osobnosti

 

Úcta je skrytá a jemná moc, ktorú si však človek musí namáhavo pestovať.

Aristoteles poukazuje na skutočnosť, že vo všeobecnosti sú ľudia náchylnejší nechať sa ovládať strachom, ako sa nechať inšpirovať úctou. Podobne, pokračuje, majú tendenciu zanechať svoje zlé správania nie preto, že by zistili, že svojím správaním robia zlo, ale preto, lebo sa boja trestu. Vynikajúci sudca Oliver Wendell Holmes, Sr. sformuloval vec trocha poetickejšie, keď napísal:

„Vo svojom srdci mám malú, nesmelú rastlinu nazvanú úcta; rozvíjam a kultivujem ju vždy v nedeľu ráno.“ Tento výrok by si určite získal obdiv nemeckého básnika Goetheho, pre ktorého „dušou kresťanského náboženstva je úcta.“

Zdroj: hore

 

V súčasnosti máme mnohé problémy.

 

Problémy zasahujú každú oblasť života. Sú tu osobnostné, osobné, vo vzájomných vzťahoch, vo vzťahu k Bohu,, vo vzťahu k životu vôbec, vo vzťahu k prírode, ku stvoreniam.

Neznalosť úcty, aj jej pomýlené, nesprávne poňatie je dôvodom pre mnohé z nich.

Bez úcty nie sú možné vzťahy. Nie sú zdravé, plnohodnotné.

 

Následky sú nespočítateľné!

 

Najviac viditeľné sú tie, ktoré sme spôsobili prírode, stvoreniam.

Jedným z najzávažnejších následkov nevedomosti o úcte je nedostatok úcty k životu vôbec.

Neviditeľným následkom sú straty nenarodených životov.

 

Keď som začala písať blog na tému úcty, netušila som, aká je to rozsiahla téma!

Teraz uzavriem so želaním, aby sme sa chceli zamyslieť nad tým, kde máme medzery v predmete úcty, kde nám chýba čiastočne, kde vôbec nie je.

Priznám sa, že aj ja si mnohé znovu objasním a skorigujem. Chcem dobre komunikovať s mojim okolím. chcem si objasniť mnohé pojmy týkajúce sa úcty, aj pokory.

Želám vám úprimnú túžbu spoznať túto vzácnu vlastnosť, ktorá sa stane obohatením vlastného života i vzťahov na každej úrovni!

 

+

Bez úcty sa v živote nezaobídeme. Je životne dôležitou esenciou.

Ak chýba človeku úcta, chýba mu stred osobnosti.

Úcta všetko sprevádza, všetko poznamenáva akousi známkou zdravia a sviežosti.

 

Myslenie s úctou nás povedie k múdrosti života a k láske k Bohu, k životu vôbec, i ku všetkému stvorenému.

Úcta nám doslova daruje život. Úcta robí život skutočným, autentickým.

Úcta robí život milým Bohu i ľuďom.

 

heart
MK

Pokračovanie:

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
V Svätom písme sa prejavovaniu úcty pripisuje veľký význam. Spomeniem slová apoštola Pavla, Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vo vzájomnej úctivosti. (Rimanom 12,10) V dnešnej dobe už nie je bežné prejavovať ľuďom úctu, neprejavuje sa v našom bežnom živote. Aj náš nový pápež František spomenul vo svojom prejeve , „že ľudia sú často k sebe tvrdší ako Boh voči hriešnikom.
Odoslané 21.3.2013 19:19.
Vďaka za koment, Zitkaemoticon V minulosti som to pripisovala nesprávnemu pochopeniu úcty ako takej. Aj mne sa spočiatku zdala "naškrobená", tvrdá, umelá.Nebola taká. Ten pohľad spôsobili ľudia tým, ako ju praktizovali (prísnosť pre nedodržanie nejakého pravidla úcty). Neskôr, som si utvorila vlastný úsudok. Zistila som, že úcta tvorí príjemnú ľudskú atmosféru a zbližuje ľudí. Robí ľudí sympatickými a jednoducho slušnými, pozornými voči iným a pod. Dnes nám stres "ukradol" život.. aj úcta sa stratila. Pre mladých nie je hodnotou, je im jedno, veľmi mnohým-nie všetkým! A aj dospelí nemajú ani čas ani chuť sa zaoberať "vyberanými spôsobmi" - ako sa to v minulosti nazývalo. Hovorí to za seba: vyberali sa vhodné spôsoby - pozdrav, hovorenie s inými, so staršími atď. Dnes mi (49) kľudne vynadá kolegyňa (22) pred celou posádkou (bezohľadnosť, nie nedostatok úcty!), ani sa nad tým nepozastaví, pričom musím dodať, že správanie sa ich učia v škole(!) a ostatné "doučili" STARŠIE KOLEGYNE. Čiže už ani v predošlej generácii sa úcta nenachádza. No mám nádej! Máme zopár nových, mladých kolegýň...sú veľmi zdvorilé, je to úprimné a skutočné. Z médií, z rôznych zdrojov viem, že je NOVÁ GENERÁCIA, ktorá hľadá, nachádza a osvojuje si, žije hodnoty teraz a tu. Nesmierne sa tomu teším! teším sa hlavne pre tých mladých, lebo ide o ich život a o život ich detíemoticon
Odoslané 21.3.2013 20:11 ako reakcia na Zita Podhradská.
Neslobodno generalizovať. Nech mije odpustené, že to nie je len smajlík.
Neviem, ako som preplávala životom, ale myslím, že väčšinou som sa stretla s úctou, a že to nebola len tá predpísaná, ktorú obsahuje školský poriadok.Pred 25 rokmi mali aj lekári väčšinou úctu k nám, sestrám. Neúctu,podľa môjho názoru, priniesol konzumný život. A to bezrozdielu na vek. Hrabať k sebe, cez mŕtvoly, presadiť sa, nebrať ohľad na druhých. Toto je spoločný menovateľ. Ako učiteľke mi pomohlo, keď som aj tomu najdrzejšiemu faganovi povedala: "Martin, bol by si taký milý a priniesol mi....." To nás naučila staršia kolegyňa,ktorá učila ešte mňa. A fungovalo to. Žiaľ, je tomu už 20 rokov, tak neviem, či som to mala písať. A fungovalo to aj na pracovisku mojej mamky.
Dnes, keď ešte stále učím,snažím sa apelovať na rozum. "Čo z toho máš, že takto jednáš?" Bez toho aby vedeli, že je to z Písma, poviem: "čo nechceš, aby robili Tebe, nerob ani ty druhým". Nechcem sa chvastať, ale...ono to vo veľkej miere funguje.Ďakujem za tento blog.I za Máriin koment.
Odoslané 22.3.2013 8:59 ako reakcia na Mária Künzl.
Milá pani učiteľka, myslím si, že dobre to vyjadrila Mária, pretože nás veriacich katolíkov skôr zaujíma autorita neformálna, a to bez ohľadu na naše spoločenské postavenie.
Odoslané 22.3.2013 13:28 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Súhlasím, príklad zo školskej praxe je náhodný. Mamička bola robotníčka a majster si ich vedeluctiť.
Odoslané 22.3.2013 15:24 ako reakcia na Zita Podhradská.