Blogy

Chiara Badano - svedectvá

Niekoľko svedectiev z jej mladého života, ktoré povedia niečo nielen tým, ktorí teraz trpia na tele alebo na duchu. Dôležitý je vzťah k Bohu. ten je prioritou číslo jeden. Príkladom toho je aj Chiara. Chiara bola zdravé a radostné mladé dievča so záujmami, aké mávajú dievčatá. bola veriaca katolíčka, ktorá veľmi skoro spoznala, že žije vlažný vzťah k Bohu, že nie je dosť vrúcny a úprimný. To ju oslovilo na jednom stretnutí mladých Fokolarínov. Prijala tento podnet ako výzvu Boha k zmene života. Ona na túto výzvu dala Bohu tú správnu odpoveď. Boh ju za to odmenil nebom.

Píšem ešte raz o tejto výnimočnej mladej dievčinke,

lebo Boh je hodný jej svedectva a nám je jej život na posvätenie.

Chiara Badano (1971 - 1990)

Pekná, energická, spôsobná, pôvabná a športovej postavy. Normálna mladá kresťanka. Náhla choroba, potom agónia. Smrť a proces blahorečenia. Zostali po nej listy, zápisky, a film o nej, nahratý amatérskou filmovou kamerou. Volala sa Chiara Badano. Keď bližšie spoznala Chiaru Lubich, zakladateľku hnutia Fokolarínov, volali ju Jasné Svetlo…

Bola vymodleným dieťaťom. 11 rokov na ňu v túžbe srdca čakali a modlili sa. Rodičom priniesla veľkú radosť už svojim príchodom na svet. Hoci ju veľmi milovali, hovorili aj NIE, ak to bolo potrebné. Výroky Chiary dosvedčujú, že dostala dobrú kresťanskú výchovu. Už ako malé dievčatko si spomenula na výroky z písma, o ktorých jej hovoril kňaz na náuke viery v Boha (náboženstva ).

Matka jej kázala odpratať zo stola, a ona povedala nie. Hneď si však spomenula na podobenstvo o dvoch sluhoch (jeden odmietol, druhý povedal áno ale neurobil...), povedala o ňom matke a urobila, čo od nej žiadala.

Keď mala 12 rokov, písala Chiare Lubich: Pochopila som, že opustený Ježiš je kľúčom spojenia s Bohom a chcem si ho vyvoliť ako môjho jediného milovaného a pripraviť sa na stretnutie s Ním, na Jeho príchod.

Zvoliť si Jeho!

Problémy s učením a nedorozumenia s rodičmi

Ako 14 ročná sa presťahovala s rodinou do Savony, kde navštevovala gymnázium a lýceum. Okrem snahy učenia opakovala tretí ročník v gymnáziu, začali aj nedorozumenia s rodičmi. Napriek láske a porozumeniu rodičov, boli potrebné kompromisy prijateľné pre obe strany, lebo Chiara mala svoje vlastné priania a potreby, rada trávila večery na stretnutiach s mladými v kaviarni Sasello.

Napokon sama pochopila, že nežila kresťanstvo úplne, z celého srdca. Odhalila nanovo Evanjelium a rozhodla sa postaviť ho do stredu svojho života. Sama to nazvala analfabetizmom z tak dôležitej náuky, a zriekla v tom čase sa tejto nedokonalosti. Povedala: "Ako sa musíme naučiť abecedu, tak sa musím naučiť aj Evanjelium".

Šport, dievčenské záľuby, prvá láska

Je v tých časoch obľúbená, vždy obklopená priateľmi a priateľmi. Má rada šport: tenis, plávanie, horské túry. Nemôže zostať na jednom mieste. Chcela byť letuškou. Extrémne rada tancuje a spieva. Rada sa elegantne obliekala, starostlivo používala hrebeň, niekedy používala jemný make-up, ale bez preháňania.
Chlapci bežali za ňou a ona rada snívala. Niekedy hovorila s priateľmi, hľadala chlapca: "Vieš, páči sa mi to." Ale nič viac. Zvláštne priateľstvo bolo vo vzťahu s Luca. Ak to nebol úplne vrelý vzťah, bola to isti veľmi silná sympatia. Ale nedovolila si robiť kompromisy. Zanechala ho - aj keď ho stále má veľmi rada aj keď poukazuje na to, že vo vzťahu medzi nimi "niečo" chýba. Keď jej Luca píše, prosil ju, aby sa vrátila k nemu, lebo si uvedomil, že ju miluje - Chiara zostáva neochvejná. Učí sa pretrhnúť puto.

V lete 1988 sa dozvedela, že neprešla z matematiky, bola z toho veľmi sklamaná, neustúpila však od svojho rozhodnutia a išla s dievčatami do Ríma na Kongres mladých Fokolarínov. Veľmi ju trápilo, že musí opakovať ročník. Písala svojim rodičom: "Je to veľmi vážne rozhodnutie, je pre mňa veľmi dôležité, stretnúť sa s OPUSTENÝM JEŽIŠOM. Nebolo to pre ňu ľahké, objať a prijať Ho, no Chiara Lubich vysvetlila dievčatám, že Ježiš musí byť milovaný...

Chiara si vybrala svojho milovaného... Chce patriť iba Jemu!

NEOČAKÁVANÝ ROZSUDOK

Jedného dňa pri hre tenisu pocítila veľmi silnú bolesť v ramene. Musela prerušiť hru, bolesť bola na navydržanie. Spočiatku nepripisovala tomu vážnosť, prenechala tú vec lekárom. Lenže bolesť neprestala. Boli potrebné ďalšie vyšetrenia. Na ich konci stálo: OSTEOSARKÓM s metastázami! je to veľmi agresívny a bolestivý druh tohto ochorenia. Po vypočutí tohto výsledku vyšetrení prijala bez sĺz a s pokojom odvážne túto správu. Hovorila otcovi: "Všetko bude dobré. Som mladá." Jej otec neskôr povedal: "Boli sme statoční. Verím, že Ježiš bol s nami:" Tu začína dôkladná premena a následný rýchly vzostup k svätosti...

V pravý čas

Chiara je v nemocnici. Vyznačuje sa altruizmom, aby sa vyhla rezignácii z vlatnej situácie, venuje všetok svoj čas dievčine pri liečbe závislosti na drogách, ktorá je v ťažkej depresii. sprevádzala ju všade a strala sa o ňu v jej potrebách. Vstáva k nej z lôžka, hoci má sama silné bolesti v chrbtici. Nedostatok spánku komentuje slovami: "Potom budem mať dosť času na spanie". Vo svojom denníku píše: "Túto chorobu mi poslal Boh v ten pravý čas."

Mysleli sme si, že sme Chiaru prišli podporiť na duchu

Leží vnemocnici v Turíne. "Spočiatku sme si mysleli, že ideme k nej, aby jej spravili lepšiu náladu. Veľmi rýchlo som pochopil, že my sme sa nemohli zaobísť bez nej, bolo to, ako by sme boli priťahovaní tajomným magnetom". Jeden z lekárov, Antonio Delogu vyznáva: "Jej úsmev a jej veľké oči plné svetla, ukazujú, že smrť neexistuje, a je tam len život."

Pre Teba, Ježišu

Podstupuje dve veľmi bolestné operácie. Po chemoterapii stráca vlasy, na ktorých jej tak veľmi záležalo. Pri každej namahe a vysilení hovorí jednoducho ale triezvo: „Pre Teba, Ježišu“. Nič nepomáha, operácie ani chemoterapia. Rodičia jej pripomínajú, že za tým všetkým sa ukrýva tajomný Boží plán. Chiara miluje Ježiša ešte vrúcnejšie. Priateľovi, ktorý die do Afriky na misie humanitnej pomoci darovala svoje úspory. Hovorí: „Ja ich nepotrebujem. Mám všetko.“

Odmieta morfíny

K dispozícii je audio záznam, na ktorom Chiara rozpráva príbeh veľmi bolestnej skúšky: .. "Keď začali lekári tento malý, ale nepríjemný zákrok, prišla Pani s rozžiareným úsmevom na tvári, prekrásna. Priblížila sa ku mne, vzala ma za ruku a vliala mi odvahu a zmizla tak rýchlo ako prišla, viac som ju nevidela. Naplnila ma preveľká radosť a úzkosť zmizla. Uvedomila som si, že keby sme boli pripravení na čokoľvek, koľko znamení by nám Boh poslal. "

Ochrnutie nôh. Posledné tomografia nedáva žiadnu nádej. Tu prichádza okamih veľkej skúšky. Chiara nechcela morfíny. Vysvetľuje: "Odoberajú vedomie, a ja môžem ponúknuť Ježišovi iba utrpenie Chcem s ním zdieľať trochu z jeho kríža.". Žiada od lekára informáciu o svojom stave. Chce byť pri vedomí pri všetkom.

Chiara dozrela

Izba v nemocnici a nasledne dom jej rodiny sa stanú pre ňu „domácim kostolom“ – miestom stretnutí a apoštolátu. Chiara Luce je už dozretá. Napísal jej lekár Fabio Marzi: „Nie som zvyknutý stretávať takých pacientov, akým si ty. Niekedy si myslím, že v tvojom veku sa prežívajú silné emócie, šialené radosti, zapálenie, entuziasmus. Naučila si ma, že je možné aj v mladom veku dosiahnutie plnej zrelosti.

Tá žiara v tvojich očiach, odkiaľ pochádza?

19. Júla 1989 mala silné krvácanie. V poslednej chvíli ju ešte raz zachránili pred smrťou. Po tom zásahu lekárov hovorí rodičom: „Neplačte nado mnou. Idem k Ježišovi. Na mojom pohrebe nech niet plačúcich ľudí, ale hlasno spievajúcich. Po napojení na infúziu hovorí: „Čím že je padajúca kvapka v porovnaní s klincami v rukách Ježiša?“ Každý pád kvapky v infúzii potvrdzuje: „za teba.“KardinálSaldarini sa pri návšteve pýtal: „Máš nádherné oči. Žiari z nich obdivuhodné svetlo. Odkiaľ sa to v tebe berie?“ Chiara odpovedá: „Snažím sa naozaj milovať Ježiša.“

Ťažko sa mi opúšťa nebo…

Niekedy, ale stáva sa to zriedka, prosí rodičov, aby neprivádzali priateľov do jej izby. Jedného dňa vysvetľuje: „Nebolo to pre nedostatok sympatie, alebo smútku, naopak. Bolo mi ťažko schádzať z úrovne, v ktorej som sa nachádzala, a potom sa sem znova vrátiť. Všetci, ktorí pri nej spočinuli, načerpali (dýchali, pocítili) „atmosféru neba“… Je dôležité plniť vôľu Božiu, to značí, angažovať sa v hre, ktorú vedie On. Čaká na mňa iný svet, nemôžem konať inak, než oddať sa Jemu. Cítim sa vtiahnutá do krásneho plánu, ktorý sa pomaly, postupne ukazuje, odkrýva. Tak veľmi rada som jazdila na bycikli, a Boh mi zobral nohy ale dal mi krídla…

Dokážem byť verná OPUSTENÉMU JEŽIŠOVI?

     19.mája 1990 napísala Chiara Lubich: .... "Medicína zložila zbrane, všetko záleží na Bohu. Po vysadení liečby, bolesť v chrbte zosilnel, po dvoch operáciách a Imobilizácii sa nemôže obrátiť na bok v posteli Teraz už nemám možnosť uhnúť. Podarí sa mi zostať vernou ? ..? Pri Ježišovi Opustenom sa cítim tak veľmi malá, a spôsob, ako ísť, je tak ťažký. Niekedy mám pocit, ako by som bola ohromená žiaľom. Ale to prichádza Milovaný odviesť ai ma, však? Ja tiež opakujem s Ním: "Ak to chceš Ty, Ježišu, ja to chcem tiež."

PRIPRAVUJE SA NA SVADOBNÚ HOSTINU

     Prichádza čas, kedy je presvedčená, že to bude čoskoro zvládnuté. Nechcem to zmeniť. Nepýta sa na liečenie, ale moc plniť Božiu vôľu. To je, keď moja mama pripravuje sa "svadobnom obrade", ako ju nazýva jej pohreb. Takmer nemôže hovoriť. Vysvetľuje, ako chce mať šité šaty. Ona rozhodne, že budú biele, veľmi jednoduché, s červenými prúžkami. Požiadala, aby jej boli oblečené jej najlepšou kamarátkou. Chcem vidieť, ako to je. Mame tiež vysvetľuje, ako chce byť učesaná na ten deň. Vyberie hudbu, spev a čítanie omše Hovorí s nimi o tom, ako má byť vyzdobený kostol s kvetinami Ona si želá, aby pohrebný obrad bol jednou veľkou a radostnou oslavou. "Mami - opýtala sa, Keď pripravíš, musíš si povedať: Teraz Chiara Luce vidí Ježiša.".

Stretnutie s Milovaným

     Chiara Luce vedľa svojej matky a otca. Za dverami - priatelia. Pokoj mysle, druh jednoduchosti. Jej posledné slová sú určené jej matke: " Ciao Buď šťastná, pretože ja som šťastná." Je to nedeľa 07.10.1990 na 4 ráno.

Zamilovaní do Boha, nezomierajú

     Na žiadosť mnohých veriacich biskup Acqui, Livio Maritano vracia zo 7. októbra 1998 so žiadosťou o Kongragacii Svätých. kde požiadal o povolenie začatia procesu blahorečenia.