Pred nejakým časom jedna moja priateľka zverejnila na facebooku v skupine „Prosím ťa o modlitbu“ prosbu, aby sme sa za ňu modlili, že chce prestať fajčiť. A modlili sme sa. Obdivovala som ju, lebo ja som tú odvahu nenašla, moje pokusy prestať fajčiť boli márne. Človek sám od seba nedokáže nič, to viem. Skoncovať s týmto zlozvykom bolo pre mňa priam nemožné. Preto som obdivovala priateľku, že zverejnila takúto prosbu. Ja som fajčiarka asi 37 rokov. Vždy keď som si išla zapáliť, povedala som Pánovi, že určite nie je rád, že ma vidí s cigaretou v ruke, ale že ja som slaboch, ktorý nedokáže prestať a že ho prosím, aby mi s tým pomohol a urobil niečo. Dosť dlhú dobu som takto prosila. Možno sa vám to zdá také obyčajné - fajčenie, ale môžem vám povedať, že bolo pre mňa veľkým problémom po toľkých rokoch.
Prišiel sviatok Dušičiek 1.11.2012 a ja som sa chcela modliť za zomrelých bez náchylnosti na hriech. Celých osem dní som prosila o pomoc vydržať bez cigarety. Keď týždeň prešiel, povedala som Pánovi, že keď sa mi po rokoch podarilo takto sa obetovať za duše zomrelých, aby mi pomohol zostať bez fajčenia dlhšiu dobu. Nestanovila som si konkrétnu dobu, lebo som si neverila; skutočne som to nechala na Pána.
Všetci, ktorí vedeli o tom, že som prestala fajčiť, mi radili, aby som si našla nejakú náhradu, buď žuvačky, cukríky alebo niečo do ruky, lebo že je to po takej dlhej dobe ťažké. Ale Pán to zariadil ináč. Nedostavili sa žiadne chute, ani som nepotrebovala žiadnu náhradu za fajčenie a nefajčím. Je to už desať mesiacov, nechýba mi to a je mi tak, ako keby som v živote nefajčila. Fajčenie mi smrdí, je mi nepríjemné aj u druhých, ktorí fajčia. Pán je úžasný, stará sa o nás a aj o záležitosti, ktoré by sme chceli dokázať sami, ale bez neho nie je nič možné. Chválim ťa Pane a velebím ťa. Ďakujem ti, Pane, že sa o mňa staráš a máš so mnou toľko trpezlivosti.
