Kto bezohľadne rozpráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múdrych prináša uzdravenie Prís 12,18.
Po mojom uzdravení - obrátení, sa stále učím. Na začiatku mojej novej cesty som mala aj ja problém so svojim ovládaním, stalo sa mi, že som párkrát vybuchla a vyvádzalo ma z miery to, keď som si myslela, že mám pravdu a prišiel niekto, kto povedal, že má on pravdu a nie ja. Aj problémy, ktoré som si spôsobila počas mojej minulosti na mňa počkali, chcela som ich riešiť, samozrejme vlastnými silami. A bol to zase Pán, ktorý ma zabrzdil, pretože som dostala akútny zápal pankreasu. Musel ma zastaviť – aj takto, aby som sa naučila všetko odovzdávať. Tak sa stále učím. No môj najväčší problém, ktorý mám, strecha nad hlavou – som zase pred rokom začala riešiť sama. A bác – prišiel zápal žalúdka a nevyliečiteľný reflux s príšernými bolesťami. Tak som si povedala : A dosť! Povedala som problému, aký veľký je môj Boh. A Bohu som odovzdala aj tento problém. Stala som sa tak veľmi slobodnou. Viem, aj keď ľudskými silami už nie je riešiteľný môj problém, Bohu nič nie je nemožné. On robí nemožné veci pre nás, možné pre neho. A od nás chce len jedno – našu dôveru. Takže prišlo aj uzdravenie refluxu – na veľké počudovanie lekára, ktorý mi robil GSF, že bez operácie ten môj stav nie je možný a ja nič nemám a mám úplne zdravý žalúdok! Takže teraz vidíte, že pre mňa neexistuje iná možnosť ako cesta v slobode s Bohom. Som už slobodná aj od myšlienok, že príde návrat choroby.....ja sa ani nepohrávam s takouto myšlienkou. Boh uzdravuje celého človeka a nie tak, aby nechal zadné vrátka otvorené na návrat choroby, To nie, jedine Boh môže dať úplnú slobodu. Veď aj fakt, že som prestala fajčiť úplne bez „náhrad“ je znakom ďalšej slobody od Boha. Nehovorím to tu preto, že chcem niekoho obracať na vieru, ale preto, že viem, že táto cesta, po ktorej kráčam je správna.
Dnes sa učím... zase učím, bez toho to asi nepôjde, že je veľmi dôležité v našom živote zmeniť myslenie. To znamená, že sa mám naučiť pracovať s myšlienkami, pretože ak necháme myšlienkam voľný priebeh, môžu nás dostať až tam, kde nechceme – do depresie, iných chorôb...Mňa už nikto nepresvedčí, že choroby nie sú dôsledkom nášho nesprávneho myslenia. Ďalej je to slovo. Veľmi si máme dať záležať na tom, čo vychádza s našich úst.. Istý múdry človek povedal : „Polená a kamene mi môžu polámať nohy, ale slová mi zlomia srdce.“ (Robert Fulghun). Učím sa, že si mám dobre premyslieť, čo poviem. Keď si raz jazyk pustím na prechádzku, ťažko ho zastavím. Učím sa, keď ma niečo vyvedie z miery, keď som si niečo starostlivo naplánovala a niečo mi tieto plány skrížilo, tak v takejto situácii je najlepšie sa zhlboka nadýchnuť, zatvoriť aspoň na malú chvíľu ústa a tak získať nad sebou kontrolu. Verte, funguje to!
Učím sa byť prispôsobivá. To však neznamená, že nebudem ničomu odporovať a nechám sa utlačiť svetom a diablom, ale znamená to, že ak prídu situácie, ktoré ma oberajú o pokoj, pretože ich nedokážem ovplyvniť, musím sa naučiť, ako si s nimi poradiť a upokojiť sa, ak sa niečo pokazí. Do veľkých problémov nás môže dostať hnev, rozhorčenie, nenávisť, krik, rúhanie...No všetky majú rovnaký koreň – vychádzajú z pýchy, egoizmu a sebeckosti. Práve hnev vyvoláva pichľavé slová, ktorými zraňujeme. Viete prečo sa ľudia stále hádajú? Po prvé, aby dokázali, že majú pravdu a po druhé, by presadili to svoje. Ale problém je v tom, že všetci chceme mať pravdu a všetci chceme presadiť svoje požiadavky. Keďže život nejde podľa našich predstáv, potrebujeme dostatok pokory, aby sme si uvedomili, že malichernosti, kvôli ktorým sa rozčuľujeme, nie sú dôležité. Ale dôležitá je láska, tá je liekom na všetky hádky. Ak sa naučím milovať pokoj a porozumenie do takej miery, že budú pre mňa dôležitejšie ako to, aby som mala pravdu, som na správnej ceste, pretože ak mám pokoj v duchu, budem mať aj pokoj na jazyku. Diablovi veľmi záleží na tom, aby sme sa nestretli s postojom pokoja, snaží sa nás vyviesť z miery, ale to, ako budeme reagovať, je výsledkom našej voľby. Boh nám dal slobodnú vôľu so schopnosťou rozhodovať sa. Je čas byť trpezlivým a zhovievavým, je čas byť rozhodným a neústupným, je čas byť pokojným ale aj prejaviť spravodlivé rozhorčenie. K tomu však potrebujeme múdrosť, máme si o ňu prosiť, aby sme mohli dosiahnuť rovnováhu. Preto je veľmi dôležité, aby sme so slovami zaobchádzali opatrne. Dajme si pozor, aby sme svojimi slovami iných neoberali o nádej a chuť napredovať. Nech z našich úst nevychádza jed, ktorý by otrávil nás alebo ľudí v našom okolí. Nesprávnymi myšlienkami a slovami môžeme človeka priviesť do stavu depresie. Nezraňujme, ani nedeprimujme svojimi slovami ale prinášajme uzdravenie a povzbudenie.
Pochopila som, že diabol sa všemožne snaží ma trápiť a ničiť. Na to nepotrebuje moju pomoc. Moja padlá prirodzenosť sa vyžívala práve v tom, že poukazovala na chyby iných ľudí a nafukovala problémy. Ale moja znovuzrodená prirodzenosť túži prinášať požehnanie a vyzdvihovať dobro. Rozhodnutie je na každom z nás. Ak hovoríme o zle, je to preto, že sa považujeme za lepších, než sú iní a bez toho, aby sme si to uvedomili, pestujeme si pýchu.
Pre mňa veľkým poznaním bolo to, že diabol sa neúnavne snaží zamerať moju pozornosť na to, ako hlboko som padla, nie na to, ako vysoko som sa už dostala. Chce, aby som sa sústredila na to, akú dlhú cestu ešte mám pred sebou a nevidela, aký kus cesty som už prešla. Pripomína mi zlyhania, aby som zabudla na víťazstvá. Preto, zamerajme sa na svoje silné stránky, víťazstvá, na radosti, nie na problémy, prehry a slabosti. Učme sa povzbudzovať a posmeľovať aj iných. Hovorme o dobrých veciach, snažme sa myslieť pozitívne, udržujme si pozitívny postoj a podľa toho aj hovorme a konajme. Používajme vľúdne a láskavé slová, láskavý jazyk, to všetko v slobode. Pretože skutočne šťastnými sú iba slobodní ľudia. U mňa zistenie, že mojou úlohou nie je nikoho presviedčať, mi prinieslo veľkú slobodu. Pyšní ľudia si namýšľajú, že musia ľudí presviedčať o svojej pravde a o ich omyloch. Pýcha vedie k prísnosti, čo vysvetľuje sklon pyšných ľudí k despotizmu. Majú svoj názor na to, ako by sa mali veci robiť a ak s nimi niekto nesúhlasí, reagujú veľmi ostro, ba až agresívne. Pyšní ľudia bývajú veľmi zložití, majú pocit, že zo všetkého treba robiť vedu. Sú to však zvyčajne veľmi zranení ľudia, ktorí si zranenia môžu niesť z neodpustenej minulosti, sú to nešťastní ľudia a nešťastným urobia aj svoje okolie.
Tak, vykročme do každého dňa s predsavzatím, že chceme plniť Božiu vôľu, majme vľúdne a láskavé slová na jazyku pre povzbudenie a nádej ostatných. Verte mi, po takejto ceste sa naozaj kráča s pocitom šťastia.