List Solinčanom - autora neviem
Aký je zmysel života ?
Keď sa ľudí spýtame, aký je zmysel ich života, dostaneme široké spektrum odpovedí. Niektorí hovoria, že žijú pre manželstvo a rodinu, iní, že ich zmyslom je rásť v čnostiach, či obetovať sa pre službu iným. Ďalší povedia, že zmysel nachádzajú v práci a úspechu, niektorí vo finančnom zisku a hmotnom bohatstve a sú aj takí, ktorí hovoria, že život je o tom, aby si užilii. Vo všetkých týchto odpovediach je kúsok pravdy, ale ako kresťania veríme, že zmysel života sa nachádza v tom, že milujeme Boha z celého svojho srdca a milujeme druhých tak, ako milujeme seba (Mt 22, 37 - 39).
Či si to uvedomujeme alebo nie, všetci hľadáme zmysel života. Ak by sme sa chceli tejto otázke vyhnúť tak, že sa pohružíme do svetských radovánok, kríza alebo problém v živote nás privedú späť. Nájdeme zmysel života v aktivite ? Dnešný svet zameraný na aktivitu nás utvrdzuje, aby sme našli zmysel života v tom, čo robíme - a takmer to funguje : začíname Vianocami, tešíme sa na nový rok, potom prichádza jar , začína sa futbalová sezóna a schádzame sa na oslavu Veľkej noci. Potom prichádzajú koncoročné skúšky v škole, oslava promócií. Keď prichádza leto, už sa tešíme na dovolenku, výlety. Potom prichádza jeseň, začína sa nový školský rok, hokejová sezóna... A skôr než sa nazdáme, opäť sa pripravujeme na Vianoce a začiatok ďalšieho roka. Je však tento nikdy sa nekončiaci cyklus činností všetko, čo zažijeme ? Nájdeme zmysel života, keď prežijeme viac než sedemdesiat alebo osemdesiat týchto ročných cyklov ? Do istej miery aj áno, keď mnohé tieto činnosti môžu dať nášmu životu zmysel, najmä tie, ktoré nám pomáhajú pestovať užšie vzťahy v rodine a medzi priateľmi. Avšak nikdy nás to neuspokojí. Nemajú totiž schopnosť naplniť najhlbšie túžby nášho ľudského srdca. Preto toľkí ľudia, ktorí boli zdanlivo bohatí a úspešní, zažívajú krízu stredného veku alebo zápasia so smútkom, alebo sa cítia stratení a zmätení.
Náš život netvoria len naše telesné túžby a potreby. Nie sme len telesní a psychickí ľudia, sme aj duchovní ľudia. A kým sa nestretneme s Pánom, náš duchovný rozmer sa bude cítiť prázdny a nespokojný.
Prečo nič z uvedených činností neutíši naše najhlbšie túžby ? Prečo nám nedokážu dať najhlbší zmysel života ? Svätý Augustín to vyjadril najlepšie : " Pre seba si nás stvoril, Pane, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe " (Vyznania,I, 1). Boli sme stvorení, aby sme sa zjednotili s Bohom, aby sme s ním mali vzťah. a kým nevstúpime do tohto vzťahu, vždy sa budeme cítiť neúplní. Nech sa budeme akokoľvek usilovať, vždy budeme mať pocit, že nám niečo chýba. Ak vidíme hoci len trošku sklamania a nespokojnosti, je to znamenie, že nás Ježiš pozýva, aby sme ho lepšie spoznali. Prijmime jeho pozvanie, aby sme zakúsili ešte väčší pokoj a našli hlbší zmysel svojho života.
