Duch Svätý je pre mňa jednoznačne priateľ.  A tým priateľ , myslím osobu, ktorá mi je blízka, ktorá ma potešuje  a radí, ale aj učí rásť v láske k druhým. Svojím spôsobom je to aj môj učiteľ.

Moja mamina zomrela pred šiestimi rokmi. Môj tatko ma frajerku, s ktorou aj bývame. Nesadli sme si spolu. Dosť nadávala na maminu, na mňa. Jej slová veľmi útočili na moju identitu a zranovali ma. No potom začala útočiť aj na moju vieru. Duch Svätý vtedy bol pre mna naozaj Tešiteľom. 

Na stretkách v spoločenstve sa začalo hovoriť o autorite a identite Božích synov a dcér. Začala som to príjmať a kráčať v tom.  A vtedy zase začala zase na mňa kričať ona, no vtedy som si povedala dosť. Povedala som jej, že som uverila v Ježiša, a že som Božia milovaná dcéra tak nech je ticho. Od vtedy na mňa ani raz nevyskočila. Avšak DS ma viedol k tomu, aby som jej odpustila a tak  sa aj stalo. Lenže on chcel aj niečo viac. Chcel aby som ju začala mať rada. A tak som sa Mu odovzdala a On ma lámal. Hovoril mi o Božej láske k nám ludˇom a teda aj k nej. Pripomínal mi verš Jn 3, 16. A mňa to lámalo. Až po jednej usvedčujúcej kázni na omši, som sa rozhodla ju milovať.  

Doma som nerobila nič nijak inak, všetko normálne. Avšak predsa sa niečo zmenilo. Atmosféra,

Minule nám spravila aj palacinky , o ktorých dobre vie, že ich mám neskutočne rada. Už  spolu aj normálne komunikujeme. DS mal zo mna radosť a som zvedavá, čo sa bude u nás doma  dˇalej meniť.