Srdečne Vás pozdravujem

Blíži sa deň počatého dieťaťa a nedá mi, že by sme znova neotvorili tú hrôzostrašnú tému – potrat, nad ktorou už svedomie mnohých zaspáva, či spí.  A ak budúce generácie budú viac ľudskejšími ako sme my  – vytknú nám, že sme nekričali hlasnejšie a ani nebudú môcť pochopiť, ako sme niečo také mohli dopustiť.

V čom je problém? Predpokladal som, že nikto z nás už dnes nemôže pochybovať o tom, že ľudský život vzniká pri počatí. Myslím si, že je to veľmi jasné. No predsa pred pár rokmi som dostal takúto odpoveď z ministerstva zdravotníctva, keď som im kládol túto otázku – kedy vzniká ľudský život? – tak mi napísali, že nemáme istotu, že sa o tom vedú diskusie. No nechápem doteraz o čom je tam možné diskutovať? Jedno je však isté, ak by sme sa naladili na ich rétoriku a prijali „argument“, že nemajú istotu – tak už toto samotné tvrdenie v sebe zahŕňa aj tú možnosť, že ten ľudský život môže vzniknúť aj pri počatí. Avšak ak dovolíme zabiť počatý plod to znamená, že akosi nadobúdame istotu, že to ľudský život nebude, lebo ináč by sme ho snáď nedovolili zabiť. Prečo je teda dovolené zabiť počatý plod, ak tvrdia, že nemáme istotu? Alebo ju už máme? Máme istotu, že plod v tele matky do 12. týždňa nie je ľudskou bytosťou? A v prípade genetického poškodenia až do 24. týždňa? A potom to už ľudský život je? Potom už je hodný ochrany a dovtedy nie? Na základe akých argumentov je to takto? To, že sa náš parlament na tom dohodol, to je príliš slabý argument – kto im dal totiž to právo rozhodnúť o tom, ktorý život a od akého času je hodný narodenia a ochrany a ktorý nie je?

Nemá azda každá ľudská bytosť zo svojej prirodzenosti – len pre to, že to je ľudská bytosť – a nie nejaké zviera, či rastlina -  právo na život a ochranu – o to viac, ak je taká bezbranná?

Dokonca sme si začali pyšne namýšľať, že máme právo rozhodnúť, ktorý život je hodný života a ktorý nie. My sme sa postavili do roly sudcov, do roly, ktorá nám neprislúcha. Zdá sa, že diskusia k otázke - kedy vzniká ľudský život sa presúva k otázke - či je daný ľudský život hoden žitia, alebo nie.

A počúvame tie „argumenty“ – čo ak bude dieťa postihnuté..., čo ak bolo počaté pri znásilnení..., viete sme v zlej ekonomickej situácii...,  bude sa celý život trápiť a podobne. Nechcem, že by bolo cítiť z týchto mojich slov nejaký chlad voči matkám, rodinám, ktoré sú v takýchto ťažkých životných situáciách  – je to ťažké, veľmi ťažké – kiežby sa nikomu nič také nestalo – ale vieme, že niekedy nastáva aj takáto situácia – ale ani v tejto situácii nemôžeme povedať, že to dieťa nemá právo žiť. Dopredu ho odsudzujeme na zánik a chlácholíme si svedomie, že sa nebude trápiť. Nie. A kto z nás sa v živote netrápi? A čo pôjdeme zažalovať našich rodičov, že nás priviedli na svet, lebo sa trápime? /Mimochodom – myslím, že by som v dnešnej popletenej spoločnosti na niektorých „moderných“ súdoch s takouto žalobou aj celkom dobre pochodil./

Takýmto spôsobom myslenia delíme ľudí – ľudské bytosti na tie, ktoré sú hodné života a ktoré nie. A na základe akýchsi pseudoargumentov – strácame zo zreteľa ten podstatný – je to človek a každý ľudský život si zaslúži ochranu a úctu. Či je postihnutý, alebo nie, či je zdravý, alebo chorý... Je to ľudská bytosť a koniec.

Isteže existujú ešte výnimočnejšie situácie - napríklad, keď pre záchranu svojho života musí matka podstúpiť určité liečebné procesy, pri ktorých dochádza aj k ohrozeniu zdravia a života dieťaťa v jej lone. No ak nemá priamy úmysel poškodiť dieťaťu, je takýto postup rozumne zdôvodniteľný. Dôležité je, že nechce priamo a úmyselne zabiť počatý plod. Poznáme hrdinské vzory matiek, ktoré však ani v takýchto vážnych situáciách žiadne liečebné procesy nepodstúpili, lebo ani v najmenšom nechceli ohroziť život svojho dieťaťa. Niektoré dokonca prišli o svoj život, aby darovali život svojmu dieťaťu.

Zvykli sme si používať tieto nie bežné situácie ako argumenty na dovolenie potratovosti vo všeobecnosti. (Len okrajovo by ma zaujímala štatistika – koľko matiek, ktoré využili možnosť potratu, mali uvedené problémy, a ktoré išli na potrat „len tak“.)

Na záver nemôžeme obísť ani problematiku antikoncepcie, ktorá má za úlohu zabiť počaté ľudské životy v počiatočných štádiách života. Tu aký argument použijeme na ohlúpenie svedomia? Ak pochopíme, že človek sa stáva človekom už od počatia – zamietneme akýkoľvek spôsob zabitia tejto bezbrannej ľudskej bytosti, či bude mať za sebou 2 hodiny existencie, alebo 9 mesiacov...

Prosím vás – zodpovedných – otvorte nanovo diskusiu na túto - tak vážnu tému – zvolajte odborníkov, aby už nikto nemal ani najmenšiu pochybnosť a všetci nadobudli istotu - ako to s tým ľudským životom v skutočnosti je. Lebo ani najmenšia pochybnosť, v tak vážnej téme, by nám nemala dať pokojný spánok.  Môžeme byť takto vzorom pre celé európske spoločenstvo, ba aj pre celý svet.