O Duchu Svätom by sa dalo rozprávať hodiny a hodiny.  Veľa som sa napočúvala o jeho daroch, charizmách, o ovocí Ducha Svätého... všetko správne a pravdivé veci. Vždy som bola nadšená z toho ako „funguje“. Tých pár rokov, ako sa poznáme, som si ho pekne zaradila do svojho života a chodím za ním... asi so všetkým. Zistila som však, že je aj nesmierne praktický.

Takto pred rokom som pracovala v jednej firme. Veľmi rada spomínam na ten čas, ktorý som tam strávila. Práca bola super, posunula som sa v angličtine, bo šéfstvo bolo zahraničné, pracovný kolektív priateľský, priama nadriadená si ma vážila... proste ideálne pracovné miesto. Dostala som ho akoby zázrakom rok predtým, preto ma veľmi prekvapilo, keď mi Boh naznačil, že je čas odísť a začať podnikať. Snažila som sa ho presvedčiť o opaku, vysvetľovala som mu moje obavy, ale žiadne argumenty nepomáhali. Či ku mne hovoril cez Písmo, cez ľudí, situácie, dokonca v sne...  a tak som požiadala svoju vedúcu o rozhovor.  Najprv to bolo ťažké, snažila sa ma presvedčiť, ponúkla mi lepší plat, podmienky... keď bolo jasné, že ma nepresvedčí, poďakovala sa mi a zostali sme ešte chvíľu sedieť pri rozhovore. Veľmi otvorenom.  Povedala mi, že sama chce odísť, aj dôvody prečo chce odísť. Na tento rok naplánovalo vedenie prepúšťanie. Vraj som jej vyriešila rozhodovanie, koho prepustiť. Mesiac po mojom odchode sa firma predala iným majiteľom, ktorí rušia, prípadne presúvajú prevádzky. Zostáva mi rozum stáť nad tým, ako sa o mňa Boh stará.

Od novembra mám dosť problém sa modliť. Nepočujem Boha tak ako predtým.  Nerozumiem tomu, čo je napísané v Písme. Zažila som aj predtým isté sinusoidy v živote mojej viery, ale toto je trochu iné. A trvá to už tak dlho. Začala som mať obavy, pochybnosti, naozaj som uvažovala,  aká je vlastne moja viera. Pri spovedi som dostala (pre mňa) náročné pokánie – resetovať svoje myšlienky a nájsť nový spôsob modlitby. A tak každé ráno iba 2 – 3  vetami prosím Ducha Svätého, aby sa mi ukázal aj v ten deň, aby som bola schopná vidieť ho, keď už ho nepočujem. A on mi každý deň dáva sám seba v úplných maličkostiach. Raz som ho stretla, keď prišiel brat s manželkou a malou dcérkou. Malá má 6 týždňov a oni mi ju dali na ruky. Inokedy som si všimla, ako kňaz pri sv. omši povedal miništrantovi „ďakujem“, keď mu niečo podal. Alebo som bola na jedných chválach a dievča, čo vlajkovalo, zachytilo vlajkou nejaký kábel, čo bol prilepený na stene a keďže bola nižšia, nedočiahla tam, aby ho znova prilepila. Tak prišiel nejaký vysoký chalan a urobil to on. Viem, že sú to nepodstatné detaily. Ale práve z nich na mňa hľadí Boh. Vidím, ako jeho Duch sedí na týchto ľuďoch, chodí všade s nimi a pôsobí v nich.

Môj život je plný zásahov Ducha Svätého. Niektoré sú veľké a významné, iné malé a skryté. Je mi to v podstate šuma-fuk. Viem iba, že ho potrebujem a že potrebujem zažívať jeho zásahy – aj veľké, aj malé. Preto som mu vďačná, že skrze všetky udalosti života vypadáva zo škatuľky, ktorú som mu kedysi určila. Stáva sa pre mňa opäť tým, čím je – Bohom plným prekvapení.