« Späť

Som katolíčka s protestantským srdcom

Som katolíčka s protestantským srdcom

Bola tu taká otázka.....

heartEj, nesiem ja len kožu na trh, ale nebudem asi iná.Teda pokoj a dobro, sestry a bratia. Všetkých vyznaní.

Bol tu dotaz, či môžu byť takí. Som. A nebojím sa ani nehanbím, lebo.....

Rodina zmixovaná. Teda, keď som bola malá. Babky a dedovia chodili do chrámov, kostolov, synagôg, cerkví, modlitební....

A narodila som sa jednému evanjelikovi a jednej katolíčke, ktorej mama bola židovka.

Na mojom prvom krstnom liste bolo: českobratrská církev evangelická, ale v škole sme mali len husitské náboženstvo. Otec  pokrčil ramenami , do katolíckeho sme nesmeli a mama povedala- radšej toto ako nijaké.

Čo sme sa učili? Biblické príbehy! A tie som ľúbila z celého srdca ešte viac ako rozprávky. Pán farár ich vedel tak majstrovsky rozprávať, že sme nedýchali. A potom už nebolo nič......Ke´d sme prišli na Slovensko, otec ma dal na evanjelické. Zasa to isté, ale už pre pubertiakov. A opäť farár so zlatým srdcom.

Lenže...a čo mladé zutekalo....a ja som ostala sama ako prst....

Keď ma prijali na vysokú školu, začala som vážne hľadať.Lebo z marxizmu ako filozofie som si začala robiť vrtuľu....toto má človeka niekam viesť? A prečítala som si knižku o Edite Steinovej. To bola bomba! Čítala som to pod perinou a na WC, lebo mi to zakazovali- viac som o tom napísala v jednej knižke, ktorú už nedostať.

A rozhodla som sa urobiť to čo ona, teda: dala som sa bez pípnutia celej rodine pokrstiť na katolícku vieru. Totiž v nedeľu som chodiavala po kostoloch  a  Pán Ježiš mi vlial presvedčenie, že v chlebe a víne je prítomný, ve´d to sedelo, veď to je v každej Biblii....a ja som videla, že moji priatelia chodia každú nedeľu po takúto posilu. Veľmi okúňavo som z nich ťahala odpovede na ožehavé otázky, ale keď mi povedali, že v spovednici neutínajú hlavy, ba že tam aj poradia, rozhodla som sa.

Tešila som sa, že v chorobe môžem prijať ako posilu pomazanie chorých. Že biskupi majú apoštolskú nástupnosť. Že cirkev musí mať Petra. Kde ho nemajú, trieštia sa veriaci na desaťtisícky spoločenstiev.... sto ľudí, a už nová sekta...

Nuž, som katolíčkou , čochvíľa päťdesiat rokov. Mám veľa priateľov medzi žijúcimi a nadchli ma svojim príkladom svätí....

Prečo s protestantským srdcom?

Pretože som s otvorenými očami a srdcom sledovala koncil.....dostala som sa k materiálom...a mnohé z toho, čo tam bolo, ma nadchlo, ako to vedie k zbližovaniu....Sv.Otca Pia XII. som nepoznala, povedali mi len, že zachránil veľa židov. Ale počnúc Jánom XXIII   som si ctila a ľúbila všetkých....

Pretože som Pannu Máriu milovala a milujem predovšetkým takú, aká je vo Svätom písme-viac, ako tú, čo vykresľujú súkromné zjavenia. Milujem ruženec, ale premňa je to suma Písma a nie odriekanie.....najradšej sa ho modlím sama....odpustite mi to. Pretože uctievam svätých a milujem ich, ale ideálom je Ježiš....

Pretože sa neviem zmieriť s inkvizíciou a s holocaustom.

Pretože si myslím, že zrelí muži, osvedčení v kresťanskom živote, by mohli byť svätení i za kňazov, nielen za diakonov,veď kňazi východného obradu nie sú o nič horší ako naši,,,,,

Pretože milujem protestanstskú hudbu, od jednoduchých piesní až po majestátne Bachove diela.

Pretože neverím v očistec ako miesto tisícročných múk, ale ako proces, kde uznám , že nie som hodna Ježišovej lásky, kde mi on ako dar dá pocítiť hnus mojich hriechov, ale potom ma objíme.

Pretože si stále myslím, že po päťdesiatich rokoch od koncilu a množstve vydaní Svätého Písma je tu čas, aby ho každý začal čítať a nespoliahal sa iba na to- ve´d mi to farár vysvetlí z kancľa. Boh ho adresoval nám, brat, sestra, nielen duchovnému.

Pretože sa modlievam aj inak ako: za obrátenie hriešnikov: Otče náš, Zdravas, Sláva, za pokoj vo svete: Otče náš, Zdravas, Sláva, za uzdravenie tety Malatinskej :Otčenáš, Zdravas ,Sláva.....

Modlím sa vlastnými slovami, chválim a prosím Pána a týmito cirkevnými modlitbami končím svoje modlitby. Hoci Boh vie, čo potrebujem a nemusela by som mu to hovoriť vlasnými slovami- cítim potrebu.

Pretože sa dobre cítim v zhromaždení, kde pri prosbách veriacich prosianielen za všeobecné úmysly, ale aj za veľmi konkrétne a komunita odpovie: Amen.

Ale srdce nie je rozdelené! Len si prajem veľa porozumenia a zmiesť zo sveta útoky,a posmech, a súdy.....viem, že je to útópia, ale ak každý urobí aspoň krôčik.... večnosť už začala, tá nebude až po smrti..

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Evka, priznám sa, neviem, z akého slova to vzniklo, dnes to však bežný človek nevie a je tu tendencia všetkých "nekatolíkov" hádzať do jedného vreca - ako nespokojných, protestujúcich, opozične postavených proti katolíckej Cirkvi. Tak asi preto majú mnohí s tým označením problém. Napr. rovnako aj pojem "luteráni" je odvodený od Martina Luthera, avšak tiež sa vníma v evanjelických kruhoch "hanlivo?" (neviem nájsť výstižnejší pojem), sú to evanjelici buď augsburského vyznania alebo iných vyznaní...a sú alergickí na nepresné a zjednodušujúce označenia...myslím, že je to výsledkom histórie toto...je to prosto tak zakorenené v ľuďoch asi...

Ale ďakujem, ten pôvod slova "pro testament" dáva v tomto svetle logiku a vysvetľuje, na čom je založené ich učenie...:-)...Nikdy som sa nad tým nezamyslela v tomto význame, super :-)
Odoslané 29.11.2012 13:51 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Wikipédia uvádza, že pomenovanie „protestantizmus“ vzniklo na základe protestu 6 ríšskych kniežat a 14 ríšskych miest voči záverom Špajerského ríšskeho snemu (r.1529). Týmto protestom bol legitimizovaný odpor voči cisárskej moci počas reformácie... Toľko zo zdroja: internet
Odoslané 29.11.2012 14:47 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Hehe, musíme si zopakovať dejiny alebo hľadať na googli :-)
Odoslané 29.11.2012 14:58 ako reakcia na Samuel Brečka.
Pfí, kočka! zaujímavé, toto som nevedela! Nepočula som to ani na cirkevných dejinách, ani na iných disciplínach.Ďakujem!
Odoslané 29.11.2012 16:11 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Priatelia,
s veľkým odstupom času pozerám na môj azda najúspešnejší(?) , t. j. najdiskutovanejší blog. Rátam všetkých 44 diskusných príspevkov, nielen slová chvály...
Prešli necelé 4 mesiace. Niekedy je dobré prečítať si veci s odstupom a potom hodnotiť.
Skutočne som priniesla kožu na trh a je miestami natrhnutá, dokopaná, pošpinená.
Dokonca mi niekto vynadal,že je také čosi, ako by som sa na verejnosti vyzliekla.
A napriek tomu...neodvolám ani slovo. Ani keď počet sympatizantov riadne poklesol a ak niečo poprosímna modlitebnej stene, býva to prehliadnuté. A priznám sa, mne anonymy nešmakajú....
Skutoční priatelia ostali a za tých..Pane, vďaka Ti! Veď nezáleží na počte, ale na kvalite, nezáleží na zhode názorov, ale na úprimnosti, na ochote vypočuť toho druhého.
Na tri dni som zo stránky odišla. Neviem, kto ma tam dvakrát vrátil. Ale dobre urobil, lebo: mám vás rada. A neprejde deň, aby som sa aj za komunitu ako celok nepomodlila.Aspoň toľko môžem pre vás vždy urobiť, kým dýcham.
Odoslané 18.2.2013 12:47.
Ďakujem Mária Irmuškaemoticon Teším sa na toje blogyemoticon
Odoslané 18.2.2013 17:42 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Odoslané 18.2.2013 17:42 ako reakcia na Mária Künzl.
Krásne vyznanie! Ja už roky žijem v Taliansku. Musím priznať, že na Slovensku som poznal veľmi veľa dobrých kňazov. Asi aj preto pre mňa nebolo ťažké zostať katolíkom. Moja mama a aj môj otec boli príkladom katolíkov. Každý deň sa modlivali svätý ruženec, a asi vďaka nim som si obľúbil túto modlitbu: biblickú, kristologickú. Asi je to aj tým, že keď sme v roku 2016 navštívili Svätú Zem, odvtedy si pri každom tajomstve predstavujem miesta ktoré sme navštívili (Nazareth, Ain Karim, Betlehem, Jeruzalem, Jericho, Kánu Galilejskú, Tiberiadské jazero, Vrch Tábor, Večeradlo v Jeruzaleme, Olivový vrch pri Jeruzaleme, rybník pri ovčej bráne zvaný Betsada v Jeruzaleme, Via Dolorosa v Jeruzaleme, Baziliku Svätého Hrobu v Jeruzaleme, Betániu severovýchodne od Jeruzalema, Chrámy zasvätené Matke Božej v Jeruzaleme). Prakticky, vo Svätej Zemi, je nemožné nemyslieť na Sväté Písmo, na Naimského mládenca, keď sme prechádzali okolo rovnomennej dediny.
V Taliansku som spoznal katolícku Cirkev ináč, než ako som ju poznal na Slovensku. To patrí k jej katolíckosti (katolícka znamená všeobecná; každý národ dáva prínos, istú farbu pri chápaní dogiem a pri slávení Sviatostí). Spoznal som lajkov, ktorí sú veľmi aktívni, a robia to zadarmo. Dozvedel som sa, že v Brazílii kňazi nedostávajú plat a preto je pre lajkov prirodzené starať sa o kňazov aj po ekonomickej stránke. Stretol som tu kňazov, ktorí žijú medzi ľudmi, riskujú život v boji proti mafii. V Taliansku neexistuje úcta voči kňazom a biskupom, ako som to poznal na Slovensku. Preto to tu majú ťažké. Ťaží minulosť Pápežského Štátu. V Taliansku som sa naučil chodievať do knižnice a začať čítať knihy, aby som lepšie spoznal katolícke učenie. A skutočne, katolícka doktrína je lepšia než protestantská. V lete mi to vysvetlila naša známa z Nigérie. Ona vyrastala v protestantskej rodine. V Nigérii sú takmer všetci kresťania protestanti, lebo v protestantských kostoloch sa tancuje. Pani Viola, tak ju volajú, jedného dňa spoznala Ježišovu matku Máriu. A tak sa stala katolíčkou. Zaujímavé je, že ona vidí Máriu, ako ju vidia protestanti. Ženu, ktorá uskutočňovala Slovo. Nedávno pápež František povedal: “Mária je neprekonateľná v tom, ako odpovedala na Slovo.” Ako vieme, všetci protestanti chcú odpovedať, žiť, Slovo, ako ho čítajú vo Svätom Písme. Keď som sa Violy spýtal, že prečo je podľa nej katolícka viera lepšia než protestantská, povedala mi, že v Katolíckej Cirkvi, cez Máriu, našla skratku na ceste k Bohu.
Odoslané 23.1.2019 12:39.
Ukazujem 41 - 48 z 48 výsledkov.
z 3