Iste, k Vzkrieseniu sa ide cez kríž.

Odovedala  mi:  Ale potom mám strach. Neviem, čo je to trpieť. Narodila som sa dobrým rodičom, sme dobrá rodina, ocko nikdy nekričí a mama neplače. Nemala som nikdy vážnejšiu chorobu okrem prechladnutia, mám rada súrodencov, dokonca rada chodím do školy aučím sa, hoci už mám šestnásť. Keď chýbajú peniaze v dome, uskromníme sa všetci, veď nemusíme mať všetko.Zlodeji nás neprepadli a ostatní ľudia sú v dome vítaní. Žeby si to Pán nejako hromadil a zoslal mi niečo také, keď budem dospelá, že sa z toho už nepozviecham?

Vravím: Elenka moja, Pán Boh si nehromadí utrpenie pre teba , aby Ti ho zoslala naraz. On je milosrdenstvo. A ak by aj prišlane jaká bolesť a kríž,dá ti silu niesť ho, takú, že ti radosť, akú máš teraz , nebude odobratá.

Priznám sa, keď sme sa rozišli, musela som použiť vreckovku na slzy. Aj môj život bol nádherný. Pol storočia. Potom jedno za druhým: choroby, operácie, odchod drahých.

Ale tú silu Pán skutočne   VŽDY  dal.