Priatelia, nejde o polovičku sloganu, ktorý hlásala jedna z našich národne orientovaných strán. Ale súhlasne s P. Vojtechom Kodetom O.Carm. tvrdím, že ide o nehanebné potupovanie jedného z najkrajších kresťanských sviatkov.

Stalo sa krátko po obnove mojej učiteľskej pôsobnosti začiatkom deväťdesiatych rokov....jasné, zasa to minulé storočie...:)

Kraťúch, ktorého tato robil v Británii, doniesol balíčky, deti sa čudovali, ved do Mikuláša ešte ďaleko, hoci obchodné domy sa už vtedy vystatovali salónkami a kolekciami.

No a potom na každú zo svojich troch ratolestí vytiahol akési obludné rúcha, vybalil plastikové vidly a masky, oveľa lacnejšia ale aj oveľa škaredšie ako videla stará mama v Benátkach cestou na púť do Ríma.

"A toto je čo?" opýtal sa najprv krk krodiny, teda mama.

"Jaj, nový sviatok! Helovín, vraj aby sme na tých hroboch toľko nesmútili, tak sa treba zabaviť. ". Usilovný tatko, lebo tekvice sa už minuli, začal ešte aj z kartónu vyrábať maškary....

"A čo s tým budeš?"

"No, pôjdem do krčmy pozvať dychovku a spravíme si sprievod !"

"To také dačo, ako v Štiavnici Salamander?"- opýtala sa babka, rodáčka odtiaľ!

"Nooooooo, dobre hádajú! "

Dopoludnia v škole domŕzali už o všetkom informovaní piataci.

"Pravda môžeme na ten halovín?"

Ja, osoba opatrná, som si dala veci vysvetliť z prvej ruky- od našej angličtinárky. Katolíčka nebola, ale snažila sa tak nejako s úctou....

Jaj, Pán Boh nám vtedy až dvoch anjelov strážnych poslal. Počúvajúceho pána riaditeľa a zhovorčivého pána kaplána.

"A veru nie! Maškary si odložte trebárs do fašiangov, ale na Všetkých svätých sa ide pekne na svätú omšu a po nej na cintorín....Nie, nie...nemusíte sa mračiť ani smútiť....poznáte predsa Dona Bosca, Pátra Pia, svätú Terezku, sestru Zdenku, Matku Terezu..... ideme sa tam radovať, že oni už sú v nebi a my všetci sa raz s nimi stretneme.....a na druhý deň si spomenieme aj za našich blízkych, aby ich náš nebeský Otec prijal už veľmi skoro do neba, keby tam ešte neboli....Viete, decká- tie maškarádové carajchy o týždeň vyhodíte, ale radosť v nebi trvá večne...."

Zopár nosov ovislo, ale keď sa spomenulo, že o mesiac príde Mikuláš a za ďalšie tri týždne Ježiško a že dôvodov na radosť bude stokrát toľko.

Samozrejme, malý Tóno zreferoval všetko po poriadku doma. A stará mať povedala- "no, aj je po tom helou-víne, veď som si myslela, že sa to volá ako podobno heroín, že to len voľáka droga bude......

Vraj je demokracia....nuž nech si ho slávia takí, čo krajších radostí, bohužiaľ, nemajú, ale nech nám neberú to, čo je všetkým Slovanom a poriadnym Nemcom sväté a radostné. Je na čase radšej začať cvičiť koledy- nože ruku na srdce, koľké sme už zabudli?