len trochu stprenia, bude trochu staršieho dáta.... pravdepodobne ešte pred kocilom....

Pri jednej prázdninovej ceste do Rakúska som bola prekvapená- v dedinke, kam išli po vojne bývať moji starkí, postavili nový kostol. Veľmi sa mi páčil. Pravda, bola som iba v počiatkoch poznávania moderného umenia......

Kázalo sa ešte z kazateľnice, nie spoza ambonu, ako dnes.

"No, čo povieš? Pekné, pravda"?  povedala teta.

" Mhm! Ale prečo má chudák kňaz na kazateľnici priamo nad hlavou ventilátor?"

Teta: " Ty trúba malá, to nie je ventilátor, to je Duch Svätý!"

Starý kňaz v odľahlej alpskej osade si ku 80 narodeninám pýtal od spolubratov dar: môcť ísť do Grazu do katedrály, kde bol

vysvätený a odslúžiť tam svätú omšu. Všetko starostlivo pripravené, len starký duchovný otec ostal trochu vykoľajený z toho, že má slúžiť  tvárou k ľudu, ale miništranti mu sľúbili  všetku potrebnú pomoc. Ide čítať evanjelium, ale v novom lekcionári nie a nie ho nájsť , miništrantíci  sa tiež veľmi nečinili, prísť ku ambonu a niečo hľadať. Starý dôstojný pán nevedel, že v katedrále sú aj mikrofóny a zahundral si: " No,vidíte, ľudkovia....a to všetko pre ten poondiaty koncil!"

V starších kostolíkoch bývali pokladničky s černoškom, ktorý po vhodení mince sklonil na znak vďaky hlavu. Fungovalo to najmä pri vianočnej ofere pre misie. Starká si myslela, že poteší malého Michaela , zaviedla ho na miesto, hodila peniaz a černoško  pekne zakýval hlavou. Michael zahlási, stískajúc v ruke svoju mincu od starkej " No, môžeš si ty kývať hlavou, ty nedostaneš nič, ja dám všetko Ježiškovi!"