autorka originálneho blogu mi odpustí
Každoročne pred začiatkom školského roku dávam do lokálnych novín inzerát, že vyučujem a doučujem nemčinu všetkých stupňov- od začiatku po štátnice.
Hneď prvý večer na mobile reagoval mladý muž. Že by chcel, aby sa učil jeho synček.
"A synček chce?" -opýtala som sa ako prvé. "Nútiť nemá zmysel!" Koľko má rokov"? pýtam sa. "Šesť".
Vysvetlila som, aby to zvážil, lebo škola samotná je pre deti dosť veľkou záťažou a hneď mu pridávať nie je zdravé. Som "stará škola", čo sa týka učiteľstva.
"Ó, on je šikovný to sa budete diviť!"
"Skúsiť sa dá."
Prvý raz prišla s dieťaťom babička. Lenže chlapča malo iba štyri roky a bolo....hyperaktívne. Mala som čo robiť, aby som ho naučila za pol hodinku tri kratučké vety a potom ma prestal vnímať. "Ja všetko viem! "
Druhý diel je trochu smutnejší.S chlapčekom prišla mladá, asi dvadsaťtriročná žena. Tá rozprávala trochu po nemecky, vyvsetlila, že otecko v Nemecku pracuje a po čase by tam chceli ísť celá rodinka.
Začala som skúšať podľa obrázkovej knižky: Kto je to? To je ocko.Čo robí ocko? Ocko pracuje, A kto je to. To je babka.Čo robí babka? Babka číta noviny....A kto je to ? To je mamka. Mamka varí. .....
Ukázala som na mladú ženu s úsmevom: Je to mamka?
Len to som nemala urobiť......Chlapec začal plakať, kopať, hrýzť, biť tú ženu všetklým čo mal po ruke a povedal slovíčko, na ktoré na Markíze a Jojke pípajú....Už sa nenaučil nič. Iba kopal a vrešťal.
Mladá žena pohodila hlavou a povedala:" Viete, ja nie som matka. Ja som priateľka jeho otca".
"Prepáčte, a matka?"
"No, tá má iného druha a dieťa s ním....Adamko ju nezaujíma....nestýkame sa!"
"A prečo? I po rozvode ma dieťa právo sa vidieť s mamou"......
"Súd ho prisúdil otcovi".
a nie nejakú tetu, s ktorou žije otec.....to je ten plačúci anjel, ktorých už máme na Slovensku tisíce a na svete milióny
"Nebudem učiť Adamka. Tu máte nazad peniažky, ktoré ste mi dali. Ak bude väčší, naučí sa sám. Ale Adam teraz potrebuje lásku, a nie nemčinu!"+-----
Keď sa prechádzam po cintoríne, a míňam detské hrobčeky, na mnohých sú smutní anjelici.....a ja som spoznala jedného živého. Učiť ho už nebudem. Adoptovala som však jeho dušičku a modlím sa za tie milióny, ktorým chýba to najdrahšie po Bohu- MAMINA.