Maturovali sme 18. mája 1962....

Pane nášho života,

ďakujem Ti za to, že sa zajtra môžem, ak to bude Tvoja vôľa, stretnúť so 47 spolužiakmi po 50 rokoch. Ked mal stretutie r. 1980 môj nebohý otecko, bolo ich len osem....vojna,koncentračné tábory,vysťahovalectvo....

11 ich, ako dúfame, prebýva už pri Tebe a ostatní štyria sú chorí

a už nemôžu cestovať. Prosíme i za nich, aby si skrátil ich utrpenie a prijal ich ku sebe. Tiež prosím za všetkých pánov profesorov, z ktorých sú vo večnosti už všetci- zmiluj sa nad nimi a voveď ich do svojej slávy. Odmeň im všetko dobré.

Ďakujem Ti, môj dobrý pane, že som od prváčky po maturitu nezažila, čo je to zlý učiteľ či učiteľka....všetci nám rozdávali lásku, povzbudzovali slabších a starali sa, aby tým výborným nenarástol príliš nos....

Pre spolužiakov prosím napriek pribúdajúcim chorobám a prejavom staroby krásnu jeseň života a nádej, že raz bude i večné stretnutia a tam budeme "do nohy". Amen
--