« Späť

Nechcem siať vietor

Do veľmi rozvetvenej diskusie o konzervativizme a liberalizme Cirkvi na Slovensku sa mi nechcelo už zasahovať. Napokon, názory budú vždy rozdielne. Ja som si vzala na mušku iba jeden aspekt.

Keď som bola katechumenkou, jeden z našich emeritných otcov biskupov, vtedy ešte kaplán,ktorý ma uvádzal do katolíckej viery v období II.vatikánskeho koncilu, mi po čase daroval ruženec a naučil ma modliť sa ho. Veľmi mi zdôrazňoval: "modli sa ho sústredene! Sústreď sa na tajomstvá, modlitby Otče náš a Zdravas sú na to, aby nám neubehli myšlienky...a posvätil mi ho.

Ružencu som ostala verná celý život a dnes je v zasvätenom živote aj jedným z mojich záväzkov.

Existujú ružencové bratstvá  a som aj členkou jedného z nich. Úprimne poviem i to, že ak sa ruženec modlí správne,modlím sa ho veľmi rada.

Kladiem si však otázku, či patrí naozaj všade, kde je trochu ticha na modlenie?

Svätá cirkev ustanovila spoločné modlenie sa sv. ruženca na mesiac október. Aj ak máme sesterské rekolekcie, modlíme sa ho spoločne. Sústredene, primeraným tempom.

Aké je to však v mnohých našich kostoloch?

Vyberiem sa skôr na sv.omšu, pretože sa chcem pripraviť, zamyslieť sanad liturgickými textami- niekedy poslúžimako lektorka.Chcem si vykonať krátku tichú adoráciu.

Neviem, či som v diecéze objavila štyri-pät farností, kde sa to dá. Zvyčajne sa moji bratia a sestry modlia spoločne nahlas svätý ruženec. Ale chybami krásy sú rýchlosť, doslova verklíkovanie, neviem, či niekomu pritom neunikne aj tajomstvo, pridávajú sa dodatky, niektoré slová sa vyslovujú nesprávne, spisovné výrazy sa nahrádzajú domácimi, nárečovými...pričom sv. ruženecby si zaskúžil krásnu slovenčinu rovnako, ako liturgia......na toto žiadna liturgická komisia nedohliada. Predmodlieva sa hocikto, niekedy začnú aj dve-tri naraz, potom sa prekrikujú v predmodlievaní, lebo ani jedna nechce ustúpiť. Poviem- väčšinou ženy. Ak sa modlí muž, je to trochu iné....nuž a často sa stane, že buď tolerantný kňaz počká so začiatkom sv. omše, kým sa domodlia, alebo.....jednoducho organista začne hrať a smutní ľudia hundrú, že im chýbali už len dva Zdravasy, Sláva a na úmysel sv.Otca. Inokedy sa ruženec síce skončí tych päť minút pred sv.omšou, ale pridávajú sa rôzne "za..........". Ak by veriaci chcel mať priestor na vlastnú tichú adoráciu, musí prísť na sv. omšu o trištvrte hodiny skôr......

 Sv.ruženec bol uvádzaný v katechizmoch ako rozjímavá modlitba. Lenže v tom nátlaku sa rozjímať ozaj nedá, iba odriekať.

Jeden z argumentov je aj takýto:  ak sa modlíš sám- rozjímaj si. Ale za spoločnú modlitbu sú odpustky!

Nedal by sa nájsť rozumný konsenzus?

Sú však ľudia- najmä dámy -rovesníčky, ktoré odbijú aj láskavo povedané slová duchovného otca s týmto: "Pán farár, vyste tu desať rokov. Ale my sme zvyknuté už štyridsať rokov sa modliť takto...." Kńaz pokrčí ramenami a radšej to nerieši.

Čakám studenú sprchu a pahorok mínusov, ale nedalo mi nenapísať to. Nech vás upokojí, že úmysel bol naozaj dobrý. Prijmite to s takou láskou, ako som sem ťukala na klavésy.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Super, toto trápi aj mňa. Keď som na MK natrafila na príspevok kňaza - ako ho vyrušujú ľudia, ktorí meškajú na sv. omšu- vstúpila som si do svedomia a začala skôr chodiť na sv. omšu. To som však ani netušila čo ma čaká. Asi najväčší šok bol, že pol hodinu pred sv. omšou je v kostole len pár ženičiek a celý ten príliv začne tesne pred sv. omšou, či na jej začiatku. A tak som sa pýtala a pýtala. Zhrniem to asi takto, väčšina bude radšej meškať. Prečo?....
V týchto tvojich riadkov je kus pravdy je len na nás či ju chceme vidieť alebo nie.
Odoslané 4.5.2012 20:24.
Kiež by toto bola tá najhoršia časť "formalizmu a odriekania" medzi veriacimi na Slovensku emoticon... Otázka, ako urobiť v našich kostoloch modlitbu modlitbou a nielen odriekaním (nech ide o čokoľvek), je strašne ťažké. Hoci ruženec vezmem do ruky vždy, keď mám naň chuť, na spoločné rapkanie ma neprehovorí ani prísľub odpustkov emoticon. Na omšu radšej prídem o dve minúty šesť a tichú adoráciu si spravím rovno po ceste tam. Článok sa mi páčil. Ide ku koreňu veci. Veď toto nie je o hodnotení ľudí. Len je ťažké sa dívať, ako pok rúškom nábožnosti uniká pointa... Ale zobudiť obra je naozaj ťažké.
Odoslané 5.5.2012 7:27 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Dovolím si dať sem aj svoj názor: Áno, kiež by to bola tá najhoršie časť "formalizmu a odriekania" - za tým odriekaním vidím snahu vyjadriť svoj vzťah k Bohu, Ježišovi Kristov, k Duchu Svätému a Panne Márii a iste je to užitočnejší čas, než niekde v kaviarni alebo kdekoľvek posudzovať svojich blížnych. Dôležité vo vzťahu k nášmu kresťanstvu je to, kde je naše srdce.
Odoslané 5.5.2012 10:09 ako reakcia na Janka Guričanová.