Život prináša niekedy prekvapenia, ktoré môže ozaj zrežírovať iba Boh.Keby to bolo na nás,mnohé by sa zrútilo či zničilo.

Pri kometároch k zverejnenej úvahe emeritného otca biskupa Tondru k nastávajúcim voľbám vyplávalo veľa na povrch.Viacerí sme možno aj "dostali po nose". Ale to nič, pretože....pretože sme našťastie omylní ľudia a Pán to môže niekedy tak krásne zrežírovať, ako by to nás ani vo sne nenapadlo.

Druhá polovica osemdesiatych rokov. Po smrti pána organistu ma uprosili, aby som sa ujala dirigovania chrámového zboru. Na takom veľkom nástroji som nevedela hrať. Za organ zasadol organista o málo starší ako ja. Po čase sa ukázalo, že ani jeden z nás nemá konzervatórium a obaja sme samoukovia. Jeho ponižovalo, že by mal poslúchať ženu, a preto skôr,ako som urobila potrebné gesto, už začal hrať. Ja som na to vyskakovala z kože a po miernom napomenutí,že reku načo je dirigent, ktoré nemalo efekt, aj zvyšovala tón. Čo pán organista ignoroval....ale akosi to predsa len išlo a mali sme povesť dobrého zboru.

Po čase sme sa "zrazili" v chodbe domu môjho krstného a súčasne duchovného otca. Bol tajne sväteným kňazom, jezuitom a nevedeli to o ňom ani najbližší príbuzní.Pán organista, keď ma tam zbadal, si dal radšej spiatočku. Keď som sa opýtala, čo to má znamenať, krstný sa iba pousmial popod fúz,ale nepovedal nič.No ale duchovný "braček" sa ma natoľko bál, že poprosil  a varoval pátra, aby ma radšej opatrne odsunul....že som podozrivá, že chodím po bytovkách a pozerám mená na poštových schránkach.(Učila som po rodinách náboženstvo).Ja zasa, keď som pred pátrovým domom videla zelenú fiatku,presunula som sa o dve ulice ďalej a čakala som, kým vozidlo i s majiteľom nezmizne.

Roky deväťdesiate. Smela som sa vrátiť do školstva, nuž a z cirkevnej školy nás  poslali na duchovné cvičenia do novootvoreného exercičného domu. Istý páter mi vyniesol batožinu na poschodie. Zrejme si všimol, že nie celkom dobre chodím- bola som po operácii chrbtice. Keď som poďakovala, zoširoka otvoril oči a ja tak isto... Bol to....náš pán organista. Jezuita.

Dnes sme obaja na "zaslúženom odpočinku", hoci ani jeden z nás nezaháľa, ale z napätých vzťahov vyrástlo jedno pekné, hodnotné priateľstvo, bohaté na výmenu skúseností, duchovných rád i humoru, a samozrejme, na vzájomnú modlitbu.